„Tlač, ktorá tvrdí, že koná v záujme verejnosti, sa verejnosti musí zodpovedať a musí rešpektovať práva iných,“ vyhlásil sudca Leveson pri predstavovaní svojej dvetisícstranovej správy. „Odpoveď na otázku, kto stráži strážcov, by nemala byť – nikto,“ povedal.
Cameron nariadil vyšetrovanie minulý rok v lete. Primal ho k tomu škandál reportérov denníka News of the World, ktorí odpočúvali mobilný telefón zavraždenej školáčky Milly Dowlerovej. Po prevalení škandálu vyšlo najavo, že reportéri konali neeticky vo viacerých prípadoch. Denník napokon jeho vydavateľ, spoločnosť News International Ruperta Murdocha, zatvoril.
„Príliš často sa stávalo, že reportéri v honbe za príbehom konali, akoby zásady, ktoré si určila sama tlač, jednoducho neexistovali,“ tvrdí sudca. „Spôsobilo to ťažkosti a v niektorých prípadoch to uvrhlo do chaosu životy nevinných ľudí, ktorých právami a slobodami pohŕdali,“ dodal.
Leveson začal s vyšetrovaním vlani v novembri a po roku vypočúvania stoviek svedkov vrátane vrcholových politikov a mediálnych magnátov prišiel s návrhom prísnejšej regulácie. Vzniknúť by mal nový orgán, ktorý by na médiá dohliadal a ktorý by mal možnosť aj udeľovať pokuty. Založiť by ho však nemal štát, ale samotné médiá s tým, že by v ňom mali pôsobiť aj ľudia od médií nezávislí. Jeho právomoci by však mali byť podporené zákonom.
Členom by umožňoval mimosúdne vyrovnania a v konečnom dôsledku by sa malo členstvo médiám vyplatiť. Tie médiá, ktoré by odmietli pristúpiť, by sa však museli zodpovedať vládou menovanému regulačnému orgánu. Levesonov návrh zároveň prvý raz stanovuje povinnosť vlády chrániť slobodu tlače.
Sudca sa len veľmi opatrne dotkol vzťahov medzi majiteľmi médií a politikmi. Vyhlásil však, že v priebehu posledných desaťročí sa medzi nimi vyvinul „príliš blízky vzťah, ktorý nie je vždy v záujme verejnosti“.
Levesonova správa už pred zverejnením dostala Camerona do úzkych. Premiér pred zverejnením sľúbil, že sa bude jej výsledkami riadiť. Ak by to splnil, čelil by veľkému hnevu médií, ktoré akúkoľvek reguláciu zo strany štátu odmietajú. Proti sú aj mnohí konzervatívci, podľa ktorých je zákonné podchytenie regulačného orgánu prvým krokom na ceste k obmedzeniu slobody tlače. V opačnom prípade ho čaká odpor zo strany liberálnych demokratov, ktorí sú s konzervatívcami vo vládnucej koalícii, i zo strany opozičných labouristov, ktorí prísnejšiu reguláciu podporujú.
To, či má prípadný regulačný orgán mať oporu v zákone, bolo najčastejšie kladenou otázkou aj počas parlamentnej debaty. Cameron sa napokon postavil na stranu tlače a proti koaličným partnerom. Hoci Levesonovu správu pochválil a navrhol diskusie s ostatnými stranami, zákon o regulácii jasne odmietol. „Mali by sme byť veľmi opatrní s akýmikoľvek zákonmi, ktoré majú potenciál obmedziť slobodu slova a tlače,“ povedal Cameron dolnej komore parlamentu s tým, že politici by tak prekročili Rubikon.
„Nie som presvedčený o tom, že v tomto štádiu na dosiahnutie cieľov lorda Levesona potrebujeme zákon. O tomto odporúčaní pochybujem,“ dodal s tým, že je teraz na britskej tlači, aby reformovala svoje spôsoby sama.