„Po prvé, musíme sa modliť. Po druhé, musíme žiť lásku v praxi. A po tretie, ku každej situácii musíme pristupovať s hlbokou múdrosťou,“ povedal pre vatikánske rádio. Hoci je hlavou veľkej cirkvi, želá si, aby nová egyptská ústava bolo náboženská čo najmenej. „Ústava je na to, aby sme dokázali žiť spolu. Na bežný život. Pretože sa potrebujeme navzájom,“ tvrdí. „Akékoľvek náznaky, že by sa ústava mala riadiť jedným náboženstvom, sú neprijateľné,“ dodáva v čase, keď sa zápas o základný zákon medzi Moslimským bratstvom prezidenta Muhammada Mursího a sekularistami i liberálmi zvádza už v uliciach egyptských miest. O ústave, ktorá vychádza z islamského práva šaríja, by Egypťania mali rozhodnúť v referende o dva týždne a pre Teodora je jeho úloha o to zložitejšia, že doteraz sa počas svojho pôsobenia v cirkvi politike vyhýbal, ako sa len dalo.
Teodor II. sa narodil ako Wagí Subí Baki Sulejman. Vyštudovaný farmaceut niekoľko rokov viedol štátny podnik na výrobu liečiv, keď pocítil volanie viery. Vstúpil do kláštora, vyštudoval teológiu a pätnásť rokov po skončení vysokej školy sa ako 37-ročný stal kňazom. Zdatný teológ, ktorý vyzýva na väčšiu pastoračnú úlohu cirkvi, sa krátko na to stal biskupom a tesne pred svojimi šesťdesiatinami sa dostal do najužšieho výberu kandidátov na pápežský stolec.
Teodor sa spolu s ďalšími dvoma – biskupom a mníchom – ocitol v poslednej trojici z dva a pol tisíca kandidátov. Jeden z arcibiskupov všetky tri mená napísal na samostatné kúsky pergamenu, označil svojou pečaťou i pečaťou mŕtveho predchodcu a vložil do zapečateného kalicha. Potom prišla na rad „božia vôľa“. Jej prostredníkom bol chlapec, ktorý nesmie byť starší ako desať rokov a musí byť miništrant.
Ten sa na výber pripravuje tri dni, pôstom a meditáciou. Miništrant so zaviazanými očami z kalicha vybral jedno meno – a Sulejman sa stal Teodorom II., „pápežom a arcibiskupom veľkého mesta Alexandria a patriarchom celej Afriky na svätom a pravoslávnom apoštolskom stolci svätého Marka evanjelistu a svätého apoštola v Egypte, Päťmestí, Líbyii, Núbii, Sudáne, Etiópii, Eritrei a celej Afrike“.
Teodor – alebo v arabčine Tawadros – na stolci svätého Marka nahradil pápeža Šenudu III. Ten viedol koptskú cirkev, ktorej oficiálny názov je Koptská pravoslávna alexandrijská cirkev, štyri desaťročia. Hoci sa spočiatku nepohodol s vtedajším prezidentom Anvarom Sadatom, za vlády Husního Mubaraka sa situácia pre vyše desať miliónov egyptských koptských kresťanov zlepšila. Šenudova citlivá diplomacia a sekulárny charakter štátu znamenali, že cirkev prežívala v relatívnom pokoji.
Po revolúcii, ktorá Mubaraka zvrhla, sa však situácia zmenila. Mnohí radikálni islamisti vidia Egypt ako moslimský štát, ktorý by sa mal riadiť právom šaríja a kopti sa stali terčom množiacich sa útokov. Mnohí z nich dokonca z Egypta radšej utekajú. Sú to práve obavy o bezpečnosť, ktoré novému pápežovi zabránili navštíviť Alexandriu, mesto, ktoré dalo cirkvi meno.
Koptskú cirkev podľa tradičného výkladu založil v polovici prvého storočia po Kristovi svätý Marek evanjelista. K rozkolu s ostatnými kresťanskými cirkvami došlo na Chalkedónskom koncile v piatom storočí.