Bersani, ktorý v minulosti nedokázal zjednotiť ľavicu proti expremiérovi, je pre Berlusconiho prijateľnejší súper. Víťaz primárok však verí, že tentoraz na tom bude výrazne lepšie on. A keď nie, stále má v zálohe súčasného šéfa úradníckej vlády Maria Montiho.
„Musíme vyhrať, ale nemôžeme vyhrať za každú cenu,“ povedal Bersani svojim priaznivcom po ohlásení výsledkov primárnych volieb. „Nemôžeme vyhrať tak, že budeme rozprávať rozprávky. Tak sa vládnuť nedá. Nebude to jednoduché, ale krajina to potrebuje,“ sľúbil, že vo volebnej kampani neskĺzne k populizmu.
Bersani si v primárkach talianskej ľavice poradil so súpermi až prekvapujúco ľahko. V prvom kole porazil svojho najväčšieho rivala, florentského starostu Mattea Renziho pomerom 45 ku 35 a v nedeľňajšom rozstrele medzi nimi dvoma sa preto čakal tuhý boj. Bersani však Renziho zmietol, keď získal viac ako 60 percent hlasov.
„Bol som si istý víťazstvom a bol som pokojný, no sám som nečakal, že vyhrám o toľko,“ poznamenal po ohlásení výsledkov.
Renzi, len 37-ročný charizmatický Florenťan postavil svoju kampaň na prísľube generačnej výmeny talianskej ľavice. Veľký fanúšik amerického prezidenta Baracka Obamu cestoval po celom Taliansku vo volebnom karavane, organizoval mítingy, na ktorých vystupoval uvoľnene a bez kravaty a bol aktívny v nových médiách. Plešatejúci Bersani s imidžom vidiečana a neodmysliteľnou cigarou v ústach proti nemu postavil svoje skúsenosti.
Trojnásobný minister, bývalý šéf talianskeho regiónu Emilia Romagna a niekdajší europoslanec navyše môže tvrdiť, že na talianske pomery je so 61 rokmi na politiku stále dosť mladý. Bersanimu pomohla aj podpora radikálnejšieho ľavičiara, šéfa regiónu Apúlia a strany Ľavica ekológia sloboda Nichiho Vendolu. Neúspešný kandidát z prvého kola sa postavil na Bersaniho stranu s tým, že Renzi je „mladík na pokraji nervového zrútenia“.
Bersani svoju politickú kariéru začínal v Komunistickej strane Talianska, no v súčasnosti patrí k centristickému krídlu Demokratickej strany. Obdivovateľ reformistického pápeža Jána XXIII. počas svojho ministrovania presadzoval liberalizáciu talianskej ekonomiky. V tom chce aj pokračovať – ak vyhrá, signalizoval, Montiho zmeny rušiť nebude.
Bersani sa postavil aj proti členom vlastnej strany, keď súhlasil s účasťou v primárnych voľbách. Podľa mnohých členov Demokratickej strany mal post lídra volebnej koalície – a po víťazstve premiérske kreslo – automaticky pripadnúť jej, ako najväčšej ľavicovej strane. Bersaniho rozhodnutie ale bloku pomohlo. Primárky ešte viac zvýšili popularitu talianskej ľavice a tá má pred svojimi súpermi už dvojciferný náskok.
Jasný líder je výhodou aj v porovnaní s pravicovým Ľudom slobody. Strana, na čele ktorej stál bývalý premiér Silvio Berlusconi je na pokraji rozpadu. Pravica by mala volebného lídra určiť vo svojich primárkach o dva týždne, stále sa však špekuluje, že po Bersaniho víťazstve by sa na jej čelo mohol vrátiť sám Berlusconi.
Bersani teraz musí taliansku ľavicu aj skutočne zjednotiť a vytvoriť koalíciu, ktorá bude schopná po jarných voľbách vládnuť. Ak sa mu to podarí, je veľmi pravdepodobné, že zasadne do premiérskeho kresla. Ak nie, zostane v ňom pravdepodobne Monti. Bersani už vyhlásil, že ak žiadny z volebných blokov nezíska jasný mandát, bude Monti naďalej najlepšou voľbou.