Šéf Bieleho domu Barack Obama si v nich poradil so svojím republikánskym vyzývateľom Mittom Romneym. Stal sa tak tretím prezidentom v rade, ktorý bol znovu zvolený do úradu: naposledy takú sériu Amerika zažila pred dvoma storočiami.
„Dnes, viac ako dvesto rokov po tom, čo bývalá kolónia získala právo na určovanie vlastného osudu, postupujeme pri plnení úlohy zlepšiť našu úniu,“ začal Obama svoj víťazný prejav. Tentoraz nesľuboval zmenu, téma nádeje z predchádzajúcej kampane však opäť znela silno. Američania dali Obamovi znova dôveru a hoci na počet hlasov bol volebný výsledok tesný, v rozhodujúcom Zbore voliteľov bolo všetko jasné – úradujúci šéf Bieleho domu vyhral pomerom 332 k 206, keď na svoju stranu získal deväť z desiatich dôležitých nerozhodných štátov.
Ak by sa pritom tieto voľby konali pred dvesto rokmi a prvému nebelošskému prezidentovi by sa v tých časoch nejakým zázrakom podarilo kandidovať, utrpel by neskutočný debakel. Väčšina z tých, ktorí demokratovi tento rok zaistili víťazstvo, totiž ešte nie tak dávno nemala volebné právo.
Obamovi sa podarilo poskladať rôznorodú koalíciu, ktorá odráža, ako veľmi sa Spojené štáty menia. Prezident si vhodnými postojmi pripravoval pôdu celé štyri roky a 6. novembra zberal plody svojej práce. Jasne ho podporili slobodné ženy, veľmi mladí ľudia, jednoznačne vyhral medzi Hispáncami, len zopár černochov volilo niekoho iného a drvivú prevahu mal aj medzi neheterosexuálnymi voličmi.
O výnimočných dňoch na Slovensku a vo svete v ekonomike, kultúre a športe čítajte v Ročenke Pravdy 2012
V kampani, na ktorú obaja kandidáti minuli po miliarde dolárov, navyše prezidentov tím dokázal voličov viac mobilizovať a svoj odkaz lepšie zacieliť.
Demokrat mal pritom spočiatku jednoduchú úlohu. Z Mitta Romneyho neboli nadšení ani samotní republikáni. V strane, v ktorej má v posledných rokoch čoraz silnejšie slovo radikálne náboženské krídlo, neprístupné na kompromisy, to umiernený bývalý guvernér Massachusetts nemal jednoduché. V primárkach sa z neho musel tiež stať radikál a jeho návrat k centristickým pozíciám pred všeobecnými voľbami u nerozhodnutých voličov mnoho dôvery nevyvolával. Na dôvažok si Romney sám hádzal polená pod nohy.
Obamov tím sa ho snažil vykresliť ako milionára, ktorý zbohatol na čudesných machináciách, namierených proti jednoduchým ľuďom, a Romney mu len pomáhal. Svojimi poznámkami o tom, ako 47 percent Američanov bude vždy voliť Obamu, pretože sú závislí od systému štátnych dávok, či o tom, koľko cadillacov má jeho manželka, alebo neochotou zverejniť daňové priznania dával Obamovi len tromfy do rúk.
Keď to s ním už vyzeralo veľmi zle, prišli televízne debaty. Oddychový čas si tentoraz vybral prezident, ktorý v prvej z nich tak pohorel, že z rozhodnutých volieb bola znova dráma.
Hurikán Sandy a náznak zlepšenia ekonomickej situácie však karty zamiešali znova a Obama si už víťazstvo nedal na poslednú chvíľu zobrať.
V porovnaní s voľbami pred štyrmi rokmi, ktoré sa zapísali do dejín nielen víťazstvom miešanca, ale aj šancou žien dostať sa na najvyššie posty, boli tieto možno menej historické.
Ale jedno dejinné prvenstvo patrí aj im. Američania si prvý raz vyberali medzi kandidátmi, ktorých predkovia mali súčasne viacero manželiek – Obamov kenský dedo najmenej tri a Romneyho mormónsky pradedo dokonca až päť.
