Námestie i priľahlý park už kedysi mali v názve Horthyho meno, ktoré po roku 1945 nahradila „sloboda“. Radnica sedemnásťtisícového mesta sa vlani rozhodla, že je čas vrátiť Námestie slobody Horthymu. A keď pre búrlivé protesty musela cúvnuť, prekrstila aspoň park.
Odporcovia rehabilitácie Horthyho sa s tým nezmierili a Gyömrő premenili na bojisko kampane proti obrodzovaniu kultu revizionistického regenta, ktorého štvrťstoročná vláda sa začala bielym terorom a antisemitskými zákonmi a vyústila do odsunu státisícov Židov do vyhladzovacích táborov a vojenskej porážky. Mestečko zaplavili letáky, na besedy prichádzali poprední historici. Aktivisti napokon zozbierali dostatočný počet podpisov a vynútili si miestne referendum. K urnám ich však v nedeľu prišlo menej, než koľkí podpísali hárky. A referendum bolo pre nízku účasť neplatné.
„Zdá sa, že ľudia sú ľahostajnejší, ako sme si mysleli,“ povzdychol si pre denník Népszava miestny učiteľ dejepisu Mátyás Tóth, ktorý pred referendom agitoval, že v Maďarsku, ak sa chce považovať za demokratické, nesmie byť po vodcovi totalitného režimu pomenovaný ani jeden štvorcový centimeter verejnej plochy.
Zástupca starostu Attila Mezey pasivitu občanov privítal. „Posvätili tak rozhodnutie radnice, od ktorej by teraz bolo nečestné, keby sa k veci vracala,“ cituje ho Népszava. „Hŕstke ľudí sa to možno nepáči, ale obyvateľstvo v zásade odmietlo škandalizovanie a vyvolávanie vášní,“ dodal.
Od jari 2010, keď prišla k moci konzervatívna vláda Viktora Orbána, badať v Maďarsku silnejúcu nostalgiu po horthyovskej ére. Kontroverznému regentovi odhalili sochy i pamätné tabule a na jeseň na radnici hlavného mesta len tesne neprešiel návrh na premenovanie jednej z budapeštianskych ulíc po Horthym. Sám Orbán do vášnivej diskusie priamo nezasahuje. Jeho štátny tajomník Zoltán Kovács sa však prihovára za prehodnotenie medzivojnových dejín Maďarska.
„Jednostranný výklad Horthyho obdobia je neudržateľný. Treba si to nanovo premyslieť,“ povedal vlani pre Pravdu. „Dlho sa vytváral obraz, akoby išlo o nejaký protofašistický režim. Pritom tridsiate roky v Maďarsku neboli o nič horšie, ako tridsiate roky v Británii,“ dodal.
Ľavicový denník Népszabadság fiasko referenda v Gyömrő považuje za zlý signál pre krajinu. „Nemôžeme tvrdiť, že by zvíťazil Horthyho kult. Naopak. A predsa je zlé, čo sa stalo. Lebo zvíťazila ľahostajnosť. Chorobná mentalita, ktorá veľkú časť Maďarov odrádza od toho, aby sa pokúsili vyjadriť k verejným záležitostiam,“ napísal.