Z prieskumov verejnej mienky pred prvým kolom prezidentskej voľby vychádzajú dvaja favoriti: Miloš Zeman a Jan Fischer. Sú títo dvaja už istí pre druhé kolo?
V prieskumoch verejnej mienky, ktoré sa v minulosti týkali volieb, hoci nie prezidentských, boli v minulosti rozdiely medzi tým, čo tvrdili a skutočným výsledkom. Nechcem úplne spochybniť, že Zeman a Fischer sú favoriti. Prieskumy sa nedajú odmietnuť ako celok. Nejaký trend odrážajú. Bol by som však opatrný.
Prečo?
Minimálne pri niektorých agentúrach je podľa mňa sporná otázka objektivity. Prieskumy však ukazujú aj to, že rozhodovanie voličov je veľmi slabo zakotvené. Nechcem odhadovať, nakoľko to odráža realitu, ale tento jav sledujem aj vo svojom okolí. Viac ako polovica ľudí, ktorí tvrdia, že voliť pôjdu, nie je jednoznačne rozhodnutá, komu dá hlas. Prípadne hovoria, že si to ešte môžu rozmyslieť. V prieskumoch pred parlamentnými voľbami v roku 2010 sme tiež videli veľa nerozhodnutých. Teraz je však ich percento ešte vyššie. Šanca, že sa dočkáme prekvapenia, je pomerne vysoká.
Kto môže byť skôr sklamaný po prvom kole, Zeman alebo Fischer?
Na Zemana by som stavil, že v druhom kole bude. Popularitu Fischerovi priniesla mimoriadne veľká miera nespokojnosti so straníckou politikou. Jeho podpora to odráža. Lenže to je z hľadiska udržateľnosti veľmi krehké. Nechcem sa teraz odvolávať na prieskumy, ale táto Fischerova aura sa pomaly rozpadá.
Z akých dôvodov to má Zeman istejšie?
Okrem peňazí, ktoré vynaložil na kampaň, ide aj o to, že tá je dobrá. Nevidieť v nej len financie, ale aj myšlienku. Keď sa pozriete na Zemanov predvolebný spot, ktorý natočil režisér Filip Renč, tak je o dve úrovne nad ostatnými kandidátmi. Expremiér účinne cieli na strednú a staršiu generáciu. Tá očakáva od prezidentského kandidáta určitú solídnosť, niekoho, koho do určitej miery poznajú a zároveň niekoho, kto k nej patrí. Zemanovi sa podarilo do značnej miery odsunúť do úzadia s ním spojené kontroverzie. A okrem toho je to jediný skutočný ľavicový kandidát. To je výhoda. Zeman prezentuje stranu, ktorá by bez neho nič neznamenala, ale zároveň je symbolom tradičnej českej ľavice.
Dá sa povedať, že Zeman ľuďom neprekáža?
Áno, až prekvapujúco málo im prekáža. Zeman oslovuje skupinu ľudí, ktorá bude z hľadiska účasti na voľbách dosť dôležitá. Staršiu a strednú generáciu. Možno budem dosť prekvapený, ale zdá sa, že hlasovať v menšej miere prídu ľudia, ktorí majú pod 35 rokov.
Čo očakávajú Česi od prvého priamo zvoleného prezidenta?
Utópiu.
Nie sú však aj kandidáti súčasťou tejto utópie, keď hovoria, čo všetko môže prezident zmeniť?
Ako ktorí. Zjednoduším to, ale Fischer napríklad vo svojich propagačných materiáloch formuluje sľuby spôsobom: Budem sa snažiť, ale… Je to tam. Pokiaľ to čítate pozorne, tak sú to sľuby, o ktoré sa nedá príliš oprieť. Samozrejme, ako kandidáta ho chápem. Ja by som to na jeho mieste asi robil rovnako. To znamená, že by som tieto sľuby formuloval spôsobom, aby si každý z toho mohol niečo vziať. Nepovedal by som však, že tu máme nejakého vyhranene populistického kandidáta. Môj dojem je, že Fischer, ale aj Jana Bobošíková si uvedomujú, že možnosti prezidenta sú obmedzené. Preto by som ani netvrdil, že kampaň je nejakým gejzírom populizmu.
Prečo potom hovoríte, že českí voliči očakávajú utópiu?
Od čias prvej republiky pretrváva v českých pomeroch mýtus o nadstraníckom prezidentovi. Či to bol Tomáš Garrigue Masaryk, Edvard Beneš, Václav Havel i Václav Klaus. Pravdou je, že tieto hlavy štátu často neboli formálne spojené s konkrétnou politickou stranou. V podstate sa však nikdy nesprávali nadstranícky. Masarykovi slúžila sieť spojencov a podporovateľov, ktorú mal v každom subjekte, v médiách, v odboroch. Podobne to bolo s Benešom. Havel tiež predstavoval istú verziu politiky, ktorú sa niekedy celkom razantne snažil presadiť, hoci väčšinou menej úspešne. Pri Klausovi je to ešte jednoznačnejšie. Zažitá česká predstava však je, že prezident by mal byť nadstranícky. Byť niekde na obláčiku, pozerať sa na nás zhora a všetko riešiť. To je však utópia.
Zeman je teda pre vás ten, kto by mal s najväčšou pravdepodobnosťou postúpiť do druhého kola. Ak by sa doň nedostal Fischer, tak kto?
Bolo by to naozaj veštenie z krištáľovej gule. Keď sa stal Ivan Gašparovič prvý raz slovenským prezidentom v roku 2004, v prvom kole získal len o niekoľko tisíc hlasov viac ako Eduard Kukan, S ním sa rátalo, že určite postúpi. Je otvorené, čo sa stane v Česku. Z prieskumov vyplýva, že sú kandidáti, ktorí majú istú, nie úplne malú podporu. A azda môže dôjsť k prekvapeniu. Ďalej by sa mohol dostať Jiří Dienstbier, Karel Schwarzenberg, možno Zuzana Roithová. Okrem Táne Fischerovej asi voľba nemá úplného outsidera.
Klaus označil priamu voľbu za nezmysel, voliť však pôjde
Odstupujúci český prezident Václav Klaus sa napriek predošlej kritike zúčastní na prvom kole priamej voľby hlavy ČR. Spravodajskému portálu Lidovky.cz to potvrdil jeho hovorca Radim Ochvat. Klaus pritom v minulosti priamu voľbu prezidenta označil za „populistický nezmysel“.
„Je mylná predstava, že toho prezidenta budú voliť voliči,“ povedal v rozhovore pre denník Právo. „Prezidenta nám vyberú médiá a voliči ho potom schvália,“ myslí si. Veľké politické strany si podľa neho týmto krokom dali „gól do vlastnej brány“. „Teraz si to uvedomili,“ vyhlásil a dodal, že v tejto súvislosti má „obavy o demokraciu“ v Českej republike.
Klaus síce nepovedal, koho bude voliť v prvom kole, v tom druhom však podľa vlastných slov dá hlas bývalému premiérovi Milošovi Zemanovi. Ten je spolu s ďalším expremiérom Janom Fischerom podľa posledných prieskumov verejnej mienky hlavným favoritom voľby. Okrem nich kandiduje ďalších 7 osobností vrátane „potetovaného“ umelca Vladimíra Franza, herečky Táni Fischerovej alebo kniežaťa Karla Schwarzenberga.
(SITA)