Na oslavách pri príležitosti zvrhnutia dlhoročného autokratického lídra sa v hlavnom meste Tunis zúčastnil prezident Munsif Marzúkí, premiér Hamádí Džibálí i predseda parlamentu Mustafa bin Džafár. Žiadny z trojice mužov však počas krátkej ceremónie za prítomnosti ministrov a najdôležitejších lídrov strán nepredniesol reč. Atmosféra v krajine je totiž aj s odstupom času stále napätá, pričom dôvodmi sú sociálne nepokoje, slabá ekonomika, hrozba zo strany džiháídistov a zlá politická situácia.
Krátko po ceremónii podpísal premiér Džibálí so zástupcami najdôležitejších tuniských odborových zväzov „sociálny pakt“. Ten má podľa údajov ministerstva sociálnych vecí zaručiť Tunisku „mier a sociálnu stabilitu“.
V krajine dochádza po politických zmenách k častým sociálnym nepokojom z dôvodu frustrácie, že ľudové povstanie neprinieslo zlepšenie životných podmienok. Kľúčovými faktormi za revolúciou totiž boli práve chudoba a nezamestnanosť, pričom Marzúkí sľuboval skorý ekonomický pokrok. Zotavovaniu tuniskej ekonomiky po minuloročnej recesii však bráni pretrvávajúca zlá bezpečnostná situácia ako aj kríza v Európe. Nezamestnanosť dosiahla 18 percent, čo vyvoláva hnev najmä medzi mladými Tunisanmi.
Revolúcia v Tunisku sa začala v decembri 2010 po tom, čo sa na ulici na protest proti policajnej šikane podpálil pouličný predavač Mohamed Bouazizi. Následné demonštrácie pripravili o moc autokratického prezidenta bin Alího a rozšírili sa aj do ďalších krajín severnej Afriky a Blízkeho východu, pričom zmeny vošli do dejín ako Arabská jar.
