Predvolebné preferencie vás do úlohy favorita prvej historickej priamej voľby prezidenta nepasovali prakticky od začiatku. Čo s odstupom času hovoríte na svoj výsledok?
Ten je výborný, pretože 166 211 hlasov pre niekoho, kto nerobil žiadnu kampaň, neinvestoval peniaze, bol v médiách skôr na posmech a išiel proti prúdu, je úspech. Môžem povedať, že moji voliči hlasovali vedome po úvahe a veľkej mediálnej masáži. Odolali jej a to zostáva faktom do budúcnosti.
Odkiaľ prišiel nápad ísť kandidovať za prezidentku?
Vyzývalo ma k tomu čoraz viac ľudí a zároveň som cítila, že je treba vniesť do politiky iné pohľady a akcenty. A to sa podarilo. Neviem však posúdiť, ako sa zhostil voľby prvého kola český národ. Ale vyplýva mi z toho, že tu stále existuje akási potreba mať autoritu alebo vodcu, ktorý všetko bude riadiť.
Z čoho vychádzate?
V prvom rade štát potrebuje mravnú osobnosť, ktorá by išla ľuďom príkladom v pevnosti a mravnej integrite. Takýto typ zjednocuje ľudí. Dá im nádej, že sa veci môžu meniť k lepšiemu. Ľudia musia uveriť, že solidarita, súdržnosť a tvorivosť majú priestor a zmysel A myslím si, že zostávajúci dvaja kandidáti mohli byť zvolení aj v nepriamej voľbe.
Neprekvapilo vás však, že sa do druhého kola prebojoval s Milošom Zemanom Karel Schwarzenberg a nie donedávna favorizovaný Jan Fischer?
Fischer sa prejavoval veľmi nevýrazne a navyše médiá „preprali“ jeho normalizačnú kariéru komunistu. Ľudia tak za neho začali hľadať náhradu a posledný týždeň tím Karla Schwarzenberga rozprúdil mohutný finiš. Naznačil v ňom, že alternatívou je práve on. Ale taktiež útočili na iných kandidátov, čo mu nakoniec prinieslo úspech.
Komu dávate v dueli väčšie šance?
Nechcem tipovať. Ale je zrejmé, že sú u oboch veľmi vyrovnané. Ľavica bude prevažne voliť Miloša Zemana, pravica a voliči stredu skôr Karla Schwarzenberga.
A vy? Spomínali ste, že s oboma kandidátmi máte problém. Má už jeden z nich od volebnej soboty navrch?
Nie. Z hľadiska „vyššieho mravného princípu“ majú obaja medzery. V druhom kole k voľbám nepôjdem. Nie je to najlepšie riešenie, ale žiadne dobré som nenašla.
Vy ste v prvom kole nevolili ani seba. Prečo?
Pretože voliť samú seba je podľa mňa nemravnosť, ktorá sa stala zvykom. Do hláv ľudí sa vžil názor, že voliť seba znamená veriť si. Veď keby som si neverila, nejdem ani do kampane. Tento spôsob patrí do sveta faulov, kde je všetko dovolené. Všetko je tak podriadené výkonu, úspechu a silným lakťom. Ale mňa naopak zaujímala iná cesta.
Iná bola aj vaša kampaň. Čo sa financií týka, bola najúspornejšia. Mysleli ste si, že práve takáto cesta vám mohla priniesť úspech?
Nechcela som sa odlišovať, iba ukázať, že to ide aj inak. Na začiatku som si povedala, nechcem žiadne peniaze. Ak sa ľudia pre niečo rozhodnú, ide to aj bez nich. Prijali to a ja som zažila mesiace neuveriteľnej obetavosti, tvorivosti, ale aj radosti z toho, že držia veci vo svojich rukách. Malo to zmysel. Potvrdilo sa teda, že peniaze nemusia hrať takú rolu, akú dnes hrajú. Kandidát je tak naozaj slobodný.
Ste herečkou, aktivistkou a verejnosť i české médiá vám dali nálepku, že ste v prvom rade „nositeľkou hodnôt“. Vníma sa teda Táňa Fischerová vôbec ako politička?
Som rada, že ma ukázali v tejto podobe, o ktorú som sa usilovala celý život. Na druhej strane, médiá zo mňa spravili nepraktickú političku a zasneného rojka. Snívať o niečom je pekné, ale tie sny sa snažím realizovať tu a teraz. Napríklad, založili sme politické Kľúčové hnutie. Chceme ho rozvíjať, aby si ho všimlo čoraz viac ľudí.
Na čo ste z oblasti politiky na seba najviac hrdá?
Zo založenia Kľúčového hnutia a z toho, že som nepodliezla svoju vlastnú latku. Taktiež aj z niektorých úspechov v snemovni.
Budete chcieť ísť znovu do vysokej politiky, alebo zostanete v pozícii aktivistky a líderky Kľúčového hnutia?
Ak vzrastie počet členov a sympatizantov v hnutí natoľko, aby sme zostavili kandidátky vo všetkých volebných obvodoch, pôjdeme do volieb.
Táňa Fischerová (1947)
- Česká herečka, spisovateľka, moderátorka, politička a občianska aktivistka. Jej otec Jan Fischer bol divadelný režisér. Počas vojny bol väznený v Terezíne a Osvienčime, Matka bola baletka. Má mladšieho brata Jana.
- Po dvoch rokoch štúdia v Janáčkovej akadémii v Brne nastúpila do pražského Činoherného klubu, odkiaľ musela v roku 1973 odísť.
- V júni 2002 ju zvolili za poslankyňu do Poslaneckej snemovne na kandidátke Unie svobody – DEU. Mandát jej skončil v roku 2006.
- Okrem umeleckej činnosti sa podieľa na projektoch v nadáciách a občianskych združeniach. Je členkou správnej rady Nadace Vize 97, čestnou predsedníčkou občianskeho združenia Remedium (pre duševné zdravie), prezidentskou ITI (české stredisko medzinárodného divadelného inštitútu). Je aj členkou Amnesty International, rady patrónov priateľov Hnutia Duha, Spoločnosti pre trvalo udržateľný život a ďalších organizácií.
- Od roku 2008 je líderkou Kľúčového hnutia.
Kľúčové hnutie Jeho cieľom je posilnenie snáh jednotlivcov v štáte a rozvoj miestnych spoločenstiev. „Stojíme na dvoch princípoch. Prvým je posilnenie všetkého lokálneho: potravín z dvora, miestnych (komplementárnych) mien, ktoré podporia ekonomiku v oblastiach a znížia nezamestnanosť. Hnutie chce napomáhať malým a stredným podnikom a družstevníctvu, aké existovalo počas prvej republiky. Druhým princípom je organizácia spoločnosti. Mienime v štáte oddeliť od seba ekonomiku, politiku a duchovno-kultúrnu oblasť. Iba tak nebude prepojená politika s ekonomikou, čo je práve rakovinou dnešnej doby,“ ozrejmila Táňa Fischerová.
