Neotáčame sa Európe chrbtom, ubezpečuje britský premiér

Referendum o európskej budúcnosti neznamená automatický odchod Británie z európskeho spolku. Ostrovné kráľovstvo však má európsku budúcnosť len vtedy, keď sa Európska únia zmení, tvrdí David Cameron. Britský premiér obhajoval svoje rozhodnutie dať občanom možnosť rozhodnutia pred ďalšími európskymi lídrami na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Hoci jeho sľub Európu šokoval, Cameron získal politické body aspoň doma. Ostré odmietnutie referenda opozičným lídrom Edom Milibandom rozdelilo Labouristickú stranu.

25.01.2013 10:00
David Cameron Foto:
Britský premiér David Cameron
debata (2)

„Neotáčame sa Európe chrbtom, skôr naopak,“ obhajoval Cameron svoje rozhodnutie. "Je to argument v prospech konkurencieschop­nejšej, otvorenejšej a pružnejšej Európy a zaistenia britského miesta v nej.

Vyrokujme novú dohodu pre Európu, ktorá bude fungovať aj pre Spojené kráľovstvo a potom pre ňu získajme čerstvý súhlas. Nie je to správne riešenie len pre Britániu. Je to nutné aj pre Európu. Európa zaostáva v konkurencies­chopnosti a v investíciách – je čas, aby sa znova stala motorom rastu a nie len zdrojom nákladov pre obchod a sťažností pre našich občanov," povedal Cameron pred publikom, v ktorom boli najmä finančníci a ekonómovia, no jeho odkaz jasne smeroval aj k európskym lídrom.

Ak únia nebude súhlasiť a naďalej sa bude usilovať o násilné vtesnanie všetkých do jednej formy, potom Londýn naozaj zaspätkuje, varoval šéf britskej vlády. „Európske krajiny majú svoje dejiny, svoje tradície, svoje inštitúcie, chcú svoju vlastnú suverenitu, schopnosť robiť vlastné rozhodnutia. Pokúšať sa krajiny vopchať do centralizovanej politickej únie by bolo pre Európu veľkým omylom a Británia by pri tom nebola,“ dodal.

Cameronov dlhoočakávaný prejav o Európe i prísľub referenda sa dočkali aplauzu najmä od euroskeptického krídla jeho vlastnej strany. Liberálni demokrati, koaličný partner konzervatívcov, odmietli referendum ako hazard s britskou ekonomikou a jasné nie prišlo aj od labouristov. „Nie, nechceme referendum o vystúpení z únie alebo zotrvaní v nej,“ jednoznačne vyhlásil šéf opozície Ed Miliband.

Dočkal sa za to kritiky z vlastnej strany – mnohí jeho kolegovia si myslia, že tým dal Cameronovi do rúk veľký vnútropolitický tromf, ktorý v konečnom dôsledku môže konzervatívcom prihrať o dva roky volebné víťazstvo. Konzervatívci sa toho hneď chytili. „Je jasné, že labouristi nedôverujú britskej verejnosti a nechcú jej dovoliť, aby sama rozhodla o budúcnosti krajiny,“ naznačil smerovanie kampane vysokopostavený konzervatívny politik.

Podľa väčšiny pozorovateľov bol však Cameronov sľub zbytočný. Britský premiér ustúpil vnútropolitickým tlakom, no len za cenu destabilizácie vlastnej krajiny i spochybnenia európskeho projektu. Cameronov predchodca Tony Blair premiéra prirovnal ku komediálnej postave, ktorá s pištoľou pri vlastnej hlave vydiera ostatných. „A čaká sa len na to, kým jeden zo zostávajúcej dvadsaťšestky nepovie: nech sa páči,“ povedal Blair.

„Cameronov prejav signalizuje zásadný posun vo vzťahoch Británie a EÚ a následne aj pre celú úniu,“ myslí si Christian Schweiger, politológ z univerzity v anglickom Durhame. Narastajúce nepriateľstvo k únii je podľa neho dôsledkom desaťročí negatívnej kampane euroskeptických médií a útokov protieurópskeho krídla konzervatívnej strany či Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva, ktorá si na protiúniovom postoji postavila celý program.

„Cameron navyše predstavil absolútne nerealistickú pozíciu, keď v zásade vyzval na minimalizáciu únie na jednotný trh a vrátenie ostatných oblastí na národnú úroveň,“ tvrdí Schweiger. „Únia ako voľný trh je britskou víziou už od čias Margaret Thatcherovej. Je však veľmi nepravdepodobné, že by ostatných 26 členských štátov nasledovalo jeho výzvu na reformu a schválilo špeciálnu dohodu pre Britániu,“ povedal pre Pravdu.

2 debata chyba