Kandidáti v českých voľbách sa zmenili na symboly

Čo by si mali voliči po kampani predstaviť, keď počujú meno Karel Schwarzenberg? Čo chcel tábor ministra zahraničných vecí dosiahnuť?
Mali by si predstaviť Miloša Zemana. Teda bývalého predsedu vlády ako hrozbu, muža, ktorý prichádza z minulosti. Niekoho, nad kým visí tieň otázok a káuz, ktorých riešenie verejne nie je známe. Zeman má byť symbolom temnej minulosti, spojenectva s Václavom Klausom. Všetkého, čo sa dá z dnešného pohľadu považovať za problematické. Schwarzenberg by mal, naopak, byť symbolom toho, že minulosť sa nebude opakovať. Jeho tím sa ho snažil vykresliť ako nádej. Celkom sa mu to darilo. Otázkou, samozrejme, je, či je to pravda.

Schwarzenbergov tábor teda dokázal na základe toho pritiahnuť k sebe ďalších voličov?
Určité áno. Na druhej strane sa Zemanov tím snažil konkurenta vykresliť ako niekoho, kto nie celkom patrí do Česka. Pripomínal, že Schwarzenberg je prvý podpredseda vlády a sedel aj v minulom kabinete. Toto sú argumenty, ktoré mohli presvedčiť nerozhodnutých voličov. Ale mohli ich aj odradiť. Oba tímy sa snažili vyrozprávať nejaký príbeh. Funguje to, rezonuje to medzi nerozhodnutými, ale tiež rozhodnutými voličmi.

Ako?
Keď ktorýkoľvek z tých príbehov počúvame stále dokola, potvrdzuje to presvedčenie, že naša voľba je správna.

Ak by si Schwarzenbergovi voliči mali predstaviť Zeman ako hrozbu, ako je to so stúpencami expremiéra. Majú si predstaviť ministra financií Miroslava Kalouska?
Presne. Tak sa Zemanov tábor snažil zarámovať protikandidáta. Spojiť Schwarzenberga so súčasnou vládou. A je to úplne legitímne a logické. Lenže Schwarzenbergovi sa svoju politickú príslušnosť podarilo schovať. Bol jedným z mála straníckych kandidátov. Nikdy však nepoužíval nič, čo by ho spájalo s TOP 09. Kampaň vybudoval nanovo na mieru pre prezidentské voľby. Je to azda špekulácia, ale ak si porovnáte intenzitu Kalouskových výstupov pred kampaňou a počas nej, tak je to rozdiel. Niektorí politici priam zmizli z verejného priestoru.

Boj o Hradčany. Čítajte o prezidentských voľbách v ČR.

Zemanovi sa teda asi nepodarilo dostatočne spojiť Schwarzenberga s nepopulárnou vládou.
Bývalý premiér sa o to veľmi snažil. Pozrite si len nekonečný maratón debát. Zeman Schwarzenberga počas neho oslovoval pán podpredseda vlády alebo pán minister. V istom momente však táto línia kampane ustúpila trápnej diskusii o Benešových dekrétoch. Zemanova argumentácia sa potom začala trieštiť. Už to bol Schwarzenberg ako minister a Schwarzenberg ako niekto, kto víta s otvorenou náručou sudetských Nemcov. Možno však pôvodná línia kampane celkom nefungovala, preto Zemanov tábor hľadal niečo iné.

Túto debatu o Benešových dekrétoch však tlačilo do popredia okolie prezidenta Václava Klausa. Naozaj sa s tým Zeman stotožnil?
To by som len hádal. Možno by sa dalo povedať, že celá kampaň bola negatívna. A dá sa debatovať, kde sa to začalo. Okamžite po postupe do druhého kola Schwarzenberg začal Zemana označovať za niekoho, kto patrí do minulosti, a že má zvíťaziť pravda a láska. Takéto rypnutie si do protivníka znamenalo, že aj Zemanov tím hľadal niečo podobné. Džin z fľaše už bol von.

Bola správne zameraná kampaň Schwarzenberga, že Zeman je muž minulosti, spojený so súčasnou hlavou štátu. Veď predsa mnohí voliči určite nevnímajú časy, keď boli pri moci Zeman a Klaus ako niečo negatívne.
Schwarzenbergov tím chcel podčiarknuť tento konflikt ako mýtický boj dobra so zlom. Diskusia tohto typu už možno dávno opustila racionálne základy a je úplne emocionálna. Ako som vravel, ide o komunikáciu dvoch symbolov. Schwarzenbergov tím využíval opozičnú zmluvu medzi Klausom a Zemanom, ktorá nie je veľmi obľúbená u voličov. Lenže aj toto obdobie si podľa mňa vyžaduje ďalší výskum. Dá sa povedať, že mnohým ľuďom sa vtedy naozaj nežilo zle. Rétorika v kampani však rozdelila tieto tábory na dobro a zlo.

V čom jednotlivé tímy najmä za posledné dva týždne uspeli a kedy stúpili vedľa?
Pri Schwarzenbergovi bolo zaujímavé, že sa zmenila nálada kampane. Respektíve, že sa akoby vrátila na začiatok. Zameral sa trocha na konzervatívnejšiu komunikáciu. Vidieť to aj na plagátoch. Trochu do pozadia ustúpila žltá, pankáčska kampaň. Objavili sa viac štátnické plagáty s heslami ako služba, poctivosť, spravodlivosť. Schwarzenberg aktívne nasadil nové témy a atakoval súpera. To jeho tábor zvládol. Schwarzenberg tiež použil nástroj, ktorý už dlho funguje v USA, že jeho podporovatelia telefonovali ľuďom. Ministrovi stúpenci sa fantasticky motivovali a aktivizovali. Stretávali sa v krčmách, sledovali debaty a utvrdzovali sa v tom, že volia správne. Kolektívny zážitok je vždy silnejší ako individuálny. Fanúšikovstvo smerom k Schwarzenbergovi bolo niečo, čo sme už dlho nevideli. A neviem, či ešte uvidíme. Obe kampane by som však považoval za funkčné. Zemanov tábor sa snažil dobehnúť, čo sa dalo, na internete a cielil na mladých ľudí. Uvidíme, nakoľko sa to podarilo. Snaha však bola. Zemanovci tiež vyšli s odznakmi, hoci ich medzi ľuďmi nevidíme v takej miere ako pankáča Karla.