Povstalci budovu podpálili pri ústupe z mesta nachádzajúceho sa 700 kilometrov severovýchodne od metropoly Bamako. Povstalci ho kontrolovali niekoľko mesiacov a počas víkendu ho bez boja opustili.
„Budova inštitútu Ahmeda Baba, v ktorej bolo 20-tisíc vzácnych rukopisov, náboženských, právnických a vedeckých traktátov, oheň ťažko poškodil,“ povedal starosta pre agentúru AP. Tamojšia univerzita v tomto asi 50-tisícovom meste bola dlhé roky centrom islamského učenia. Niektoré zo zachovaných rukopisov pochádzali až z 12. storočia. Istú časť písomností sa vraj podarilo zachrániť vyvezením z mesta, zatiaľ čo iné, staré aj 500 rokov pred islamistami starostlivo skryli. Podľa svedkov aj preto bol objekt poloprázdny.
„Presnú škodu spôsobenú islamskými povstalcami sa dozviem až po návrate do mesta,“ povedal pre televíziu BFM TV starosta Ousmane Halle, ktorý je zatiaľ v malijskom hlavnom meste Bamako. Inštitút Ahmeda Babu nesie meno po slávnom spisovateľovi, politikovi a filológovi, ktorý bol rovesníkom Shakespeara.
V súvislosti s ničením „protiislamských“ písomností sa spomína aj ďalší prejav barbarstva, ktorý spáchali tentoraz príslušníci Talibanu v Afganistane. Takmer 2-tisíc rokov pozerali kamenné sochy Budhov na úrodné údolie Bámjánu zovreté bielymi štítmi Hindukuša. Fanatickí moslimskí ničitelia ich mnoho ráz poškodili. Napriek tomu vždy odolali nepriazni osudu. Až fundamentalistický talibanský režim ich nechal v slepej nenávisti k všetkému neislamskému v roku 2001 vyhodiť do vzduchu. Niekoľko dní trvajúce apokalyptické dielo skazy dokončili prívrženci Talibanu 13. marca 2001 s pomocou automatických pušiek, raketometov, tankov a výbušnín. Podľa BBC sa miestni stúpenci hnutia síce odmietli podieľať na odstrele, ale do Bámjánu povolali bojovníkov zo vzdialenejších končín a tí uskutočnili demoláciu pod dozorom čečenského komanda.
Sochy Budhov vytesali do výklenkov kilometer dlhej pieskovcovej steny v priebehu druhého až piateho storočia nášho letopočtu. V tom čase to boli najväčšie sochy na svete. Väčší z Budhov meral 53 metrov a menší mal „iba“ 37 metrov. Sochy boli unikátnym dokladom prepojenia budhistickej a gréckej výtvarnej tradície.
Oba objekty, v malijskom Timbuktu i v afganskom údolí Bámjánu, boli na zozname svetového dedičstva UNESCO.