„Neodstupujem preto, že by nároky funkcie boli príliš veľké,“ odkázala svojim krajanom. „S najväčšou dôverou odovzdám 30. apríla trón môjmu synovi, princovi Oranžskému. On i princezná Máxima sú pripravení na úlohy, ktoré ich čakajú,“ povedala populárna panovníčka.
Prekvapenie pre národ
„Abdikácia nebola prekvapením. Jej načasovanie však hej,“ tvrdí Paul Nieuwenburg, odborník na holandskú politiku z univerzity v Leidene. „O odstúpení sa špekulovalo už niekoľko rokov, moment, ktorý si vybrala, však všetkých okrem zasvätených zaskočil,“ povedal pre Pravdu politológ.
Rodáčka z holandského Baarnu bude mať zajtra 75 rokov, no vo svojom abdikačnom prejave potvrdila, že vek nebol hlavným dôvodom jej odchodu.
„Objavovali sa náznaky, že sa vzdá trónu tento rok,“ vysvetľuje Rob Verhofstad, odborník na holandskú spoločnosť z Hanzovej vysokej školy v Groningene. „Jeden z nich je veľmi praktický: kráľovná nariadila rekonštrukciu starého zámku, v ktorom bývala pred nástupom na trón. Začali sa veľké renovácie, takže teraz je zrejmé, že si pripravuje obydlie na obdobie po svojej abdikácii. To bol silný signál, že sa niečo blíži,“ povedal pre Pravdu.
Rok 2013 je podľa neho symbolický nielen kráľovniným jubileom, ale aj dvestoročnicou od vzniku Holandského kráľovstva. Dôležitejšia však podľa neho pre kráľovnú bola politická situácia v krajine. „Určite by neabdikovala v čase politickej nestability,“ súhlasí s teóriou, podľa ktorej Beatrix čakala na vznik stabilnej vlády, či na oslabenie populistov z protiislamskej a protiprisťahovaleckej strany Geerta Wildersa, ktorá až do minulého roku držala menšinovú vládu v šachu. Po tom, čo premiér Mark Rutte v apríli zložil funkciu, bolo Holandsko až do septembrových volieb bez stabilnej vlády. Po nich vznikla veľká koalícia liberálov a socialistov, ktorých spájajú európske témy i niektoré názory na ekonomické smerovanie.
„Minulý rok preto nebol správny čas na to, aby kráľovná posunula korunu svojmu dedičovi,“ vysvetľuje Verhofstad. „A rozhodne nie je náhoda, že kráľovná už v druhej vete spomenula, že sa cíti zdravo a dobre. Keď abdikovala jej mama, hneď v prvej vete vyhlásila, že sa cíti slabo,“ upozorňuje odborník na zaujímavú paralelu.
Prvý kráľ
Odovzdanie koruny je v Holandsku tradíciou. Kráľovná Juliana ju prenechala Beatrix 30. apríla 1980. Sama ju dostala 32 rokov predtým od svojej mamy, kráľovnej Wilhelminy. Posledný aprílový deň, na Julianine narodeniny, keď Holanďania oslavujú Deň kráľovnej, prevezme trón aj Beatrixin syn Willem Alexander. Štyridsaťpäťročný princ bude prvým mužom na tróne od Willema III., ktorý opustil trón v roku 1890.
Willema Alexandra pritom ešte pred niekoľkými rokmi Holanďania nepovažovali za vhodného nástupcu. Záletný následník trónu so záľubou v rýchlych autách a večierkoch mal prezývku Pivný princ. Časom sa však zmenil a stal sa z neho zodpovedný otec rodiny, ktorý berie svoje povinnosti vážne. Princ s pilotnou licenciou sa vážne zaoberá problémami s pitnou vodou a ako odborník pôsobí aj v OSN.
„Zmena zrejme bude bezproblémová,“ predpovedá Andy Langenkamp, analytik ECR Research a odborník na holandskú politiku. „Hoci ho Holanďania nemilujú až tak ako jeho mamu, jeho manželka Máxima je veľmi obľúbená a spoločne budú dobrý kráľovský pár,“ povedal pre Pravdu. „Netreba zabúdať na to, že Holandsko je konštitučnou monarchiou a úloha panovníka je predovšetkým reprezentačná. Najmä po tom, čo minulý rok prešla na parlament aj jedna z posledných veľkých zodpovedností monarchu, riadenie rokovaní o vzniku novej vlády,“ hovorí Langenkamp.
Od Willema Alexandra sa aj preto očakáva, že bude menej aktívny ako Beatrix. „Tá bola aktivistickou panovníčkou a využívala svoje právomoci naplno. Každý pondelok ráno konzultovala situáciu s premiérom a pravidelne sa stretávala s ministrami. Bola veľmi dobre o všetkom informovaná a ministri väčšinou spomínali, že na schôdzkach sa cítili ako na skúške,“ osvetľuje štýl vlády odchádzajúcej panovníčky Verhofstad.
Dobrá vláda
Na tri desaťročia vlády Beatrix budú Holanďania spomínať v dobrom. „Panovanie Beatrix bolo pre Holandsko obdobím prosperity s minimom ústavných a národných kríz,“ hodnotí 33 rokov Nieuwenburg. „Na trón zasadla počas ekonomickej krízy, no odvtedy sa situácia len zlepšuje. Hoci aj teraz zúri hospodárska kríza, Holandsko je na tom stále lepšie ako väčšina krajín,“ tvrdí politológ. Poznamenáva však, že kráľovná v posledných rokoch zažila osobné tragédie – či už smrť manžela Clausa alebo nehodu syna Frisa, ktorého minulý rok na lyžovačke zavalila lavína. Friso je dodnes v kóme.
„Kráľovná robila to, čo sa od nej očakávalo – nezaplietla sa do žiadnych škandálov, no zároveň nebola nudná ani nevýrazná,“ kladne hodnotí jej panovanie aj Langenkamp. „Hoci podľa niektorých bola až príliš chladná, v čase národných tragédií vždy prejavila veľký súcit – či už to bolo v roku 1992 pri páde lietadla alebo pred štyrmi rokmi po útoku pri oslavách Dňa kráľovnej, keď zahynulo osem ľudí,“ povedal analytik pre Pravdu.