„Stala sa príkladom jedného z najväčších hrdinstiev na svete,“ povedal prezident Vladimir Putin, pričom poukázal na to, že to bol nielen prelomový deň na východnom fronte, ale v celej vojne. „Stalingrad navždy zostane symbolom jednoty a neporaziteľnosti nášho ľudu,“ zdôraznil šéf Kremľa.
Hrdinské mesto, ktoré v roku 1961 premenovali na Volgograd, sa počas osláv vrátilo k svojmu niekdajšiemu názvu. Úrady vyhoveli žiadostiam mnohých vojnových veteránov, ktorým sa cnie za pomenovaním Stalingrad.
Boje o mesto sa pre Nemcov začali nádejne. Dva dni trvajúce bombardovanie zrovnalo Stalingrad so zemou. „Utiekli sme a keď sme sa vrátili, náš dom už nestál. Zostal som v jedných nohaviciach,“ citoval portál Newsru Borisa Križanovského, ktorý mal vtedy 12 rokov. „Zo vzdialenosti 40 kilometrov bolo vidieť ohnivé jazyky nad mestom,“ opísal horiaci Stalingrad vojnový veterán Anatolij Merežko.
Nasledovali dlhé týždne silných bojov. Trvali viac než polrok. Deň zlomu nadišiel 2. februára 1943, keď obkľúčené hitlerovské vojsko kapitulovalo. Nemci si pritom mysleli, že cez Stalingrad prejdú ako nôž cez maslo. „Kamaráti mi hovorili, že v Rusku budeme napredovať rovnako úspešne ako vo Francúzsku. Lenže ako sa to vyvinulo, bol pre nás šok,“ podotkol Heinz Hunn, ktorý bojoval na nemeckej strane.
Údaje o počte padlých sa rôznia. Podľa niektorých prišlo o život 1,5 milióna Nemcov a ich spojencov a 1,2 milióna Sovietov. Iný odhad uvádza nižší počet zabitých s tým, že nacisti stratili o 400-tisíc mužov viac. Isté však je, že sovietska armáda mala menej obetí ako nepriateľ.
Ruskí historici sa nazdávajú, že počas najhroznejšieho dňa bombardovania zahynulo 40-tisíc ľudí. V čase najťažších bojov bola priemerná životnosť sovietskych vojakov len 24 hodín.