Vatikán mal problémy s neplatením daní

Vatikán počas pôsobenia pápeža Benedikta XVI. musel zápasiť aj s obvineniami z viacerých finančných prešľapov. Vatikánska banka bola spájaná s praním špinavých peňazí a samotný Vatikán s neplatením daní z nehnuteľností.

12.02.2013 13:00
Benedikt XVI., odstúpenie, Námestie sv. Petra Foto: ,
Ilustračné foto
debata

Málokto tiež vie, že vo Vatikáne sa nachádza obchodný dom s luxusným tovarom, v ktorom kupujúci z radov zamestnancov Vatikánu nemusia platiť daň z pridanej hodnoty.

Štyridsaťhektárový cirkevný miništát na začiatku tohto roka zaujal médiá zrušením možnosti platby debetnými a kreditnými kartami. Vypnuté boli aj všetky bankomaty. Hovorca Vatikánu Federico Lombardi uviedol, že ide len o „krátkodobú epizódu“ a že prebiehajú rokovania s dodávateľmi týchto finančných služieb. Opatrenia talianskej centrálnej banky však naznačujú, že tento výpadok súvisel so závažnejšími pochybnosťami o transparentnosti vatikánskych financií.

Práve sprehľadnenie finančných tokov v rámci Vatikánu bolo jedným z prísľubov Benedikta XVI. Centrálna banka pred vypnutím bezhotovostných platieb Vatikánu vyčítala nedostatky v bankovej a finančnej legislatíve a pripomínala mu medzery v nezávislom dohľade na finančné operácie. Vatikán sa k tomu vyjadrovať nechcel. Európsky finančný kontrolný úrad Moneyval ešte v júli zverejnil správu, v ktorej hodnotil opatrenia zamerané na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristických aktivít. V nej uviedol, že Vatikánska banka za krátky čas dosiahla veľké pokroky, no stále zaostávala v monitorovaní podozrivých transferov a vykonávaní hĺbkových auditov.

Pápež Benedikt XVI. dokonca najal Švajčiara Reného Brülharta, odborníka na problematiku prania špinavých peňazí. Vďaka nemu sa Vatikán dostal na „biely zoznam“ teritórií bojujúcich proti finančnej kriminalite. Vypnutie bankomatov a platobných terminálov však naznačuje, že prijaté opatrenia boli úspešné len čiastkovo.

Ďalším kritizovaným rozhodnutím bolo minuloročné predvianočné uznanie daňovej úľavy Vatikánu v objeme 1 miliardy eur. Európska únia totiž rozhodla, že by bolo „absolútne nemožné“ vymáhať od cirkvi nezaplatené dane z nehnuteľností z rokov 2006 až 2011.

Problém vznikol po tom, čo talianska vláda rozhodla, že daň z komerčne využívaných nehnuteľností musí platiť aj cirkev. Týmto krokom chcela vláda prinútiť Vatikán, aby v čase hospodárskej recesie prispel ku konsolidácii verejných financií. Zákon však obsahoval jednu zásadnú výnimku, a to takú, že cirkev nemusela platiť daň za komerčné nehnuteľnosti, v ktorých sa vykonávala aspoň nejaká nezisková činnosť. V praxi to dopadlo tak, že cirkev odmietla zaplatiť daň napríklad za hotel, v ktorom bola kaplnka.

Minulý rok talianska vláda zákon o dani z nehnuteľnosti pozmenila k spokojnosti Bruselu. Po novom už daňové výnimky platia len pre budovy s plne nekomerčným využitím. Výsledkom toho je, že daňová záťaž na Vatikán sa od tohto roka zvýšila. Len za budovy v Ríme bude musieť Vatikán odviesť daň v sume 25,5 milióna eur.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba