„Konkláve nemôže začať pred 15. marcom, môžeme predpokladať, že začne 15., 16., 17., 18. alebo 19.,“ povedal Lombardi. Rozhodnutie o dátume konkláve vraj bude spočívať na kardináloch, ktorí sa budú stretávať vo Vatikáne po formálnom odchode pápeža z funkcie.
Lombardi zároveň poskytol ďalšie podrobnosti k harmonogramu posledného dňa Benedikta XVI v úrade. Pontifik sa ráno zúčastní na rozlúčkovej ceremónii s kardinálmi. V podvečer odletí vrtuľníkom do pápežského letného sídla Castel Gandolfo neďaleko Ríma. O 20.00, kedy oficiálne prestane byť najvyšším predstaviteľom rímskokatolíckej cirkvi, tak už podľa agentúry AP vo Vatikáne nebude.
Členmi konkláve sú kardináli mladší 80 rokov. Podľa regúl sa musí zísť najneskôr v dvadsiaty deň po uvoľnení pápežského úradu. Benedikt XVI oznámil, že z úradu odstúpi 28. februára o 20.00. Lombardi už skôr oznámil, že Benediktov nástupca mohol byť zvolený začiatkom Veľkonočného týždňa, na Kvetnú nedeľu 24. marca.
Hádanka roka je meno nástupcu
Keď v októbri 1978 zvolili Karla Wojtylu za pápeža, od prekvapenia onemel celý svet. Poliak, ktorý prijal meno Ján Pavol II., sa stal prvým netalianskym pontifikom od roku 1522. Keď sa po jeho smrti v apríli 2005 stal novou hlavou katolíckej cirkvi Josef Ratzinger, voľba tohto Nemca nikoho nemohla zaskočiť. Už skôr sa totiž o ňom hovorilo ako o favoritovi, ktorý má najväčšiu šancu zasadnúť na svätopeterský stolec po Jánovi Pavlovi II.
Konkláve, čiže zbor voliacich kardinálov, sa po abdikácii Benedikta XVI. zíde v druhej polovici marca. Skloňuje sa veľa mien, ktoré prichádzajú do úvahy. Prvý pápež tmavej pleti? Alebo pontifik spoza Atlantického oceánu? Či nakoniec návrat k stáročnej talianskej tradícii? Nemecký arcibiskup Gerhard Müller naznačil, že by bolo pekné hľadať nástupcu Benedikta XVI. mimo starého svetadielu.
Foto: SITA/AP, Diether Endlicher
„Cirkev hlása, že kresťanstvo sa sústreďuje nielen na Európu,“ poznamenal nedávno pre noviny Rheinische Post. Stotožňuje sa s ním však aj väčšina európskych kardinálov, ktorí budú tvoriť až polovicu členov konkláve? Odpovedať sa nedá, zostáva iba špekulovať o nádejných menách. Z pohľadu celého sveta sa chystaná voľba dá nepochybne označiť za najväčšiu hádanku roka 2013.
Súhlas s kondómami
Z afrických kardinálov sa najviac hovorí o 64-ročnom Petrovi Turksonovi z Ghany a 80-ročnom Francisovi Arinzem z Nigérie. V prípade druhého menovaného však môže byť problém jeho vek. Voľbou Turksona by sa mohol trochu zmeniť jednoznačný nesúhlas Vatikánu s chráneným pohlavným stykom. „Teologicky je považovaný za umierneného, signalizujúceho otvorenosť. Príkladom je jeho výrok, že kondómy by mohli používať tie páry, v ktorých jeden partner je HIV pozitívny a druhý nie,“ upozornila stanica BBC v súvislosti s bojom proti šíreniu aids. Známy český teológ Tomáš Halík sa však prikláňa k tomu, že Vatikán sa vráti k dlhej tradícii.
„Skôr si myslím, že voľba padne znovu na niekoho z talianskych kardinálov, pretože pravdepodobne najväčším deficitom tohto pontifikátu bola neschopnosť akosi uriadiť pápežskú kúriu. Takže bude snaha, aby prišiel niekto, kto má s touto prácou skúsenosti,“ povedal Halík pre noviny Mladá fronta DNES, ale pripustil aj možnosť prekvapenia. Stávkové kancelárie sa nazdávajú, že hlavný favorit nepochádza ani z Afriky, ani z Talianska. Na najnádejnejšie miesto zaraďujú kanadského kardinála Marca Ouelleta. Má 68 rokov. Veľkú časť života strávil ako profesor v seminári a ako rektor.
Desať rokov pôsobil v Kolumbii. Na pápežskom stolci by ho určite rád videl jeho krajan, arcibiskup z Quebecu. „Ouellet je človek s úžasnými duchovnými kvalitami. Má hlboké náboženské presvedčenie, cirkev veľmi dobre pozná a tiež hovorí viacerými cudzími jazykmi,“ zdôraznil Gerald Cyprien Lacroix pre noviny National Post.
Predsa len Talian?
Ak by konkláve zvolilo za nástupcu Benedikta XVI. niektorého z talianskych kardinálov, do úvahy by prichádzal napríklad 71-ročný Angelo Scola. Hovorí sa o ňom ako o korunnom princovi katolicizmu. Patrí ku konzervatívnemu krídlu v najvyššej vatikánskej hierarchii. Hoci spomedzi Talianov má vraj najväčšie šance, najnovší vývoj by mu mohol postaviť do cesty prekážku: „Vzhľadom na dôvody, ktoré uviedol Benedikt XVI. ako dôvody svojej abdikácie, je možné, že pokročilejší vek Scolu by mohol byť proti nemu,“ poznamenala BBC.
Záplava špekulácií však môže byť bezpredmetná. Myslí si to teologický expert Ulrich Lehner z jezuitskej univerzity Marquette. „Všimnite si druhú polovicu dvadsiateho storočia, pričom si najprv prečítajte úvahy z päťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Väčšina nádejných kardinálov nebola zvolených za pápeža,“ povedal Lehner pre Pravdu ešte koncom minulého roku, keď sa čoraz viac špekulovalo, že Vatikán sa musí začať chystať na odchod Benedikta XVI.
Kardináli zo Slovenska voľbu budúceho pápeža neovplyvnia. Obaja, Jozef Tomko a Ján Chryzostom Korec, majú už viac ako osemdesiat rokov, takže prekročili vekový limit tých, čo môžu odovzdať svoj hlas v konkláve.
