Benedikt XVI. neoslovil masy, ale jeho voľba nebola krokom späť

Aké postavenie získa Benedikt XVI. po 28. februári, keď odíde zo svätopeterského stolca?
Keď čítam medzi riadkami oficiálne vyhlásenia z Vatikánu, tak sa nazdávam, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že jeho titulom bude emeritný rímsky biskup. Z tých slov je zrejmé, že takpovediac nespadne na úroveň kardinála. Usudzujem, že povedie utiahnutý život, čo by bolo úplne pochopiteľné. Veď má už 85 rokov a málo sily, ako sám priznal.

Abdikácia pápeža je posledná stáročia nevídaná záležitosť. Uľahčí historický krok Benedikta XVI. budúcim pontifikom ich uvažovanie vzdať sa úradu, ak zistia, že už nedokážu stáť na čele cirkvi?
Určite áno. Doplním, že nemalý podiel na oznámení o abdikácii vidím v jeho nemeckom natureli a akademickom charaktere. Všetko si dobre premyslel, pristupuje k tomu vecne a stroho. Dá sa povedať, že odosobnene. Úvahy o odstúpení pápeža však nie sú nové. Nové je len to, že Benedikt XVI. sa stal prvým Svätým Otcom, ktorý sa skutočne rozhodol opustiť svoj úrad.

Na ktorých predchodcov narážate?
Známy je prípad Pia XII. Počas druhej svetovej vojny sa objavili zaručené správy z diplomatických kruhov, že Adolf Hitler sa ho chystá uniesť z Ríma. Pápež mal v takom prípade pripravenú takzvanú podmienečnú abdikáciu. Hovoril, že keby ho nacisti prišli odvliecť, tak už nenájdu Pia XII., ale Eugenia Pacelliho, čo bolo jeho vlastné meno. Takže by našli len niekoho, kto už nemá najvyššiu funkciu v katolíckej cirkvi. Úvahou o abdikácii sa zaoberal aj Ján Pavol II.

Napriek podlomenému zdraviu zotrval ako pápež až do smrti. Prečo, keďže o odchode vážne uvažoval?
Ján Pavol II. hovorieval, že z kríža sa nezostupuje. Napriek tomu však odborníkov na kánonické právo požiadal, aby vypracovali analýzy, aký dosah by jeho abdikácia mohla mať. Zaujímalo ho, či by to bolo v súlade s učením cirkvi. Odpoveď, ktorú dostal, ako si to osobne interpretujem, znela, že by to mohlo spôsobiť určitý nebezpečný precedens.

Aký?
Nebezpečný v zmysle, že keby sa zaviedla do praxe abdikácia, tak pápež by sa mohol stať ovplyvniteľný – dali by sa vyvíjať naňho tlaky, aby odstúpil. Benedikt XVI. tieto špekulácie zjavne vyhodnotil inak.

Benedikt XVI. sa v očiach mnohých ľudí nezbavil porovnávania s Jánom Pavlom II. Ako ho vnímate?
Pripomeniem najprv ohlasy z roku 2005 na zvolenie kardinála Josepha Ratzingera za pápeža. Médiá, ktoré nevychádzali z racionality, ale z emócií, šírili správy o zvolení pancierového kardinála, konzervatívca a skostnateného človeka. Benedikt XVI. možno nebol taký extrovertný ako jeho predchodca. Možno nedokázal osloviť masy ako Ján Pavol II. Mimochodom, ten začínal v divadle, čiže mal aj určité predpoklady silno zaujať obecenstvo. Kto sa začíta do diela Benedikta XVI., objaví v ňom jeho pozadie univerzitného profesora, ktorý vždy dokázal až stoicky a lakonicky argumentovať s tým, že svoje tvrdenia mal podložené. Som presvedčený, že sa nedá povedať, že jeho voľba za pápeža bolo zlé rozhodnutie. Naozaj to nebol krok späť.

Takže keď ich dvoch porovnáte?
Ján Pavol II. bol veľký komunikátor, Benedikt XVI. skôr typický profesor zvyknutý pokojne argumentovať. Nedá sa povedať, že jeden smer je dobrý a druhý smer zlý. Každý má svoje pozitíva.

O nástupcovi Benedikta XVI. rozhodne konkláve. Odkedy môžu hlasovať iba tí kardináli, ktorí neprekročili vek 80 rokov?
Zaviedol to Pavol VI. v druhej polovici minulého storočia. Oficiálne zdôvodnenie znelo, aby sa starí kardináli zbavili ťarchy a zodpovednosti za voľbu nového pápeža. Zmena sa nestretla s pochopením medzi všetkými. Zlé jazyky tvrdili, že viacerí kardináli boli rozčarovaní – že považovali za neslýchané, že im bolo odopreté právo hlasovať o budúcom pontifikovi. V súčasnosti to však nikto nespochybňuje.

Dá sa stručne povedať, aké predpoklady by mal spĺňať budúci pápež?
Základnou kvalitou Svätého Otca je to, že je rímsky biskup. Takže je namieste položiť si otázku, či je dobré, aby sa ním stal kardinál, ktorý pozná pomery v lokálnej cirkvi. Rovnako je tiež vhodné vyznať sa v pomeroch Rímskej kúrie. Kto vie, ako systém funguje, má výhodu, pretože pozná pozitíva aj slabiny. Preto treba vnímať vážne úvahy, že by sa Talian mohol stať pápežom. Na opačnej strane pontifik by mal mať globálne videnie a, samozrejme, výbornú znalosť cudzích jazykov.

Benedikt XVI. sa nezúčastní na konkláve. Môže však medzi štyrmi očami alebo medzi riadkami v obrysoch naznačiť, akého nástupcu by privítal?
Hypotetická otázka s hypotetickou odpoveďou. Nie je vylúčené, že s najbližšími ľuďmi sa o tom zhovára. Pochybujem však, že by jednoznačne rozprával o niekom konkrétnom, že si ho praje za nového pápeža. Vyznelo by to ako ovplyvňovanie kardinálov. Zároveň si myslím, že by to odporovalo jeho nemeckej mentalite. Skôr si myslím, že postupuje tak, ako keď odpovedal nemeckému novinárovi Petrovi Seewaldovi, ktorý napísal o ňom knihu postavenú na rozhovoroch. Benediktovi XVI. položil priamu otázku, či si myslí, že ho Ján Pavol II. chcel mať za svojho nástupcu. Reagoval slovami, že to nevie povedať a podľa neho Ján Pavol II. voľbu úplne prenechal dobrotivému Pánu Bohu. Teraz Benedikt XVI. hovorí podobne – že on prenecháva cirkev v Božích rukách.