Odhliadnuc od škodoradosti pri spájaní textu s pravidelnými finančnými aférami Vatikánu však zaradenie albumu od Beatles na čelo vatikánskeho rebríčka malo naozaj silný (a neskrytý) odkaz. Ukázalo, že cirkev sa s oneskorením niekoľkých desaťročí snaží ukončiť vojnu s popkultúrou. Tá naplno vypukla najmä v roku 1966 práve sporom so skupinou Beatles. Stačilo, že sa John Lennon vyjadril, že jeho „chrobáci“ sú populárnejší ako Ježiš Kristus.
Hystericky reagovali najmä fanatickí veriaci, ktorí pálili platne liverpoolskej štvorky. Oficiálne však zareagoval aj Vatikán, ktorý verejne odsúdil Lennonov výrok. O takmer polstoročie sa však situácia mení. V roku 2008 vatikánske noviny L'Osservatore Romano najskôr zaradili beatlesácky Revolver na čelo spomínaného rebríčka, o dva roky neskôr dokonca oficiálne ponúkli kapele rozhrešenie. Zároveň však poznamenali, že drogám a satanizmu otvorení členovia Beatles neboli vždy vhodným vzorom pre mládež.
Bubeník skupiny Ringo Starr preto v rozhovore pre CNN sarkasticky poznamenal: „Oni o nás povedali, že sme diabolskí a napriek tomu nám odpúšťajú? Myslím si, že Vatikán má iné veci, o ktorých by mal hovoriť, než o Beatles.“ Bol to krásny príklad toho, ako sa snahy Vatikánu ladne vplávať do vĺn popkultúry končia takmer utopením sa v nich. Po vydaní hudobného rebríčka si napríklad novinári uťahovali z toho, že na zozname je aj hudobník David Crosby (2.¤miesto), ktorý pomohol lesbickému páru k dieťaťu.
V popkultúrnych prešľapoch Vatikánu však môžeme pokračovať ďalej. Na jeseň roku 2010 zase L'Osservatore Romano označil hlavnú postavu populárneho animovaného seriálu Simpsonovci Homera za dobrého katolíka. Je síce pravda, že žltá rodinka je veriaca, ale Simpsonovci chodia do protestantského kostola. V rozhovore to následne potvrdil aj producent seriálu Al Jean. „Jasne sme ukázali, že Homer nie je katolík. Myslím si, že v piatok by bez mäsa nevydržal… ani hodinu.“
Úsmev (nielen u nekatolíkov) vyvolávajú aj križiacke výpravy proti rôznym knihám či filmom. V novom tisícročí to bolo napríklad ťaženie proti obľúbenej knižnej (a neskôr aj filmovej) sérii autorky J. K. Rowlingovej o Harrym Potterovi. Hoci vo svete oceňovali, že Rowlingová naučila deti opäť čítať (ba doslova hltať) knihy, Vatikánu sa nepáčili. Aj na Slovensku, v Katolíckych novinách, vyjadrovali autori znepokojenie nad tým, že „deti holdujú Harrymu Potterovi“, a tým aj okultizmu.
Foto: Reuters, Max Rossi
Magazín Time v článku o desiatich najznámejších kontaktoch Vatikánu s popkultúrou poznamenal, že proti Harrymu Potterovi brojil aj súčasný pápež, v roku 2003 ešte stále kardinál Joseph Ratzinger. „Je dobré, že ste nás zasvätili do problematiky Harryho Pottera, ktorý má nenápadný, ale hlboký efekt a ničí kresťanskú vieru ešte nerozvinutých duší,“ písal vtedy v otvorenom liste autorovi, ktorý publikoval článok o nebezpečenstvách Rowlingovej bestselleru.
Keď v roku 2009 denník L'Osservatore Romano chválil jedno z filmových stvárnení knihy o mladom čarodejníkovi, svet opäť len krútil hlavou, ako Vatikán mení názory. V podstate jednu z najpozitívnejších reakcií v oblasti popkultúry vyvolal Benedikt¤XVI. len pred pár mesiacmi, keď sa pripojil na sociálnu sieť Twitter. Už pri jeho prvom „tweete“ mal milión fanúšikov a aj reakcie cynickej internetovej verejnosti boli prekvapujúco pozitívne. Akurát niektorí komentátori sa pozastavili nad tým, prečo s tým začal až v decembri 2012.
Hoci sa teda za pontifikátu Benedikta¤XVI. Vatikán snažil flirtovať so svetom popkultúry, čo bolo zjavné najmä na stránkach vatikánskeho denníka, ale aj prostredníctvom rozširujúcej sa internetovej komunikácie najmenšieho štátu, druhej strane bol väčšinou na smiech. Pritom sa nedá povedať, že by svet popkultúry o flirt nestál. Najmä mladí spomedzi katolíkov by ocenili, keby Vatikán vedel tancovať v rytme, ktorým žijú každý deň. Elegantne a pritom stále dôstojne.
Zaujímavý je v tejto súvislosti článok amerického magazínu o popkultúre Acculturated. Autor materiálu Mark Judge, sám veriaci katolík, vyjadruje nádej, že po Benediktovi XVI. príde prvý „popkultúrny pápež“. V článku spomína historku, keď sa raz opýtal oficiálneho astronóma Vatikánu Guya Consolmagna, či má radšej Iggyho Popa, alebo skupinu MC5. Ten mu po krátkom zaváhaní odvetil, že Iggyho Popa a jeho Stooges.
Čas na generačnú výmenu?
- Benedikt XVI. bol v ére od roku 1295 piatym najstarším zvoleným pápežom histórie (v deň volieb mal 78 rokov a 3 dni). Cirkev si staršieho Svätého Otca pred ním zvolila naposledy v roku 1730 – Klement¤XII. mal 78 rokov a 100 dní.
- Medzi rokmi 1700 až 2005 bol priemerný vek zvolených pápežov 65 rokov a priemerný vek ich úmrtia 78 rokov. Svätí Otcovia v tomto období slúžili priemerne 13 rokov (Benedikt XVI. má 85 rokov a jeho pontifikát trvá ôsmy rok).
- Pápež, ktorý sa dožil najvyššieho veku, bol Lev¤XIII. (zvolený 1878), skonal, keď mal 93 rokov a 140 dní. Údajne najmladším zvoleným pápežom bol Benedikt IX., ktorý mal v čase zvolenia len medzi 11 a 20 rokmi.
- Podľa stávkových kancelárií je najväčším favoritom na Petrov stolec Peter Turkson z Ghany, ktorý má o 17 rokov menej ako Benedikt¤XVI. – 68 rokov. Ďalší favorit Marc Ouellet z Kanady má „iba“ 64 rokov.
„Vedel som, že Consolmagno je z Michiganu a vzhľadom na jeho vek s týmito kapelami vyrastal. A zároveň sme hneď mali ďalšiu spoločnú tému. Na historku som si spomenul, keď som sa dopočul o odstúpení pápeža. Myslím si, že je kľúčové, aby katolícka cirkev zvolila lídra, ktorý bude rozumieť popkultúre, a najmä rock and rollu. Bez vedomostí o nich bude nový Svätý Otec ako misionár, ktorý ide na neznáme miesto bez vedomostí o miestnych bohoch a tradíciách,“ píše Judge v článku.
A tu sa vraciame k Beatles. Podľa Judgeho nie je náhoda, že časy najväčšej slávy skupiny sa prekrývali s II. vatikánskym koncilom, ktorý mal otvoriť cirkev modernému svetu. Oba tábory vtedy menili svet. „Neskoršie experimenty Beatles potom podnietili tvorbu, ktorá svojimi textami hovorí o každom aspekte našej doby. Hudobné texty sú akousi novodobou ľudovou poéziou. Ďalší pápež by jej mal rozumieť. Bolo by smutné, ak by Iggyho Popa vo Vatikáne poznal jedine miestny astronóm,“ uzatvoril svoju polemiku.
Nuž o generačnej výmene hovoria aj mnohí teológovia. Bude teda nový pápež naozaj rockandrollovejší? Budú mu na internete robiť popartové koláže ako Barackovi Obamovi či Karlovi Schwarzenbergovi? Ak sa opäť zahráme na hľadačov skrytých odkazov, tak poslednou piesňou vatikánskeho najobľúbenejšieho albumu je Tommorow Never Knows (Zajtra nikdy nevieš). A tá sa končí slovami: „Hraj hru existencia do konca. Od začiatku, od začiatku…“
Non Habemus Papam
Pápež možno nerozumie popkultúre, no zdá sa, že popkultúra rozumie pápežovi. Pri spätnom pohľade na film Habemus Papam z roku 2011 sa zdá, akoby bol až trochu prorocký. Snímka talianskeho režiséra Nanniho Morettiho sa totiž zameriava na príbeh Svätého Otca, ktorý necíti silu na to, aby viedol celú katolícku cirkev.
Na rozdiel od Benedikta XVI. však na to filmový pápež príde okamžite po svojom zvolení. Zatiaľ čo jeden z kardinálov na balkóne Baziliky sv. Petra oznamuje veriacim vetu: Habemus Papam (Máme pápeža), novozvolený Svätý Otec sa zrúti (vo filme to nie je prezentované ako slabosť jediného človeka, počas voľby v Sixtínskej kaplnke si v duchu hovorí „len nie mňa“ takmer každý kardinál).
O tom, či sa voľby novej hlavy katolíckej cirkvi, ktoré sa uskutočnia v marci, budú ponášať na tie filmové, sa môžeme len dohadovať. Istí si však môžeme byť tým, že v minulosti sa funkcie zrieklo viacero pápežov. Patrick Granfield v článku Papal Resignation (Rezignácie pápežov) spomína (okrem Benedikta¤XVI.) hneď niekoľko ďalších mien.
V médiách bolo najčastejšie skloňované meno Celestín V. Jeho osud aj najviac pripomína hrdinu filmu Habemus Papam. Jediným cieľom mnícha, ktorého zvolili za pápeža bez jeho vedomia, bolo dostať sa späť do svojho milovaného pokojného kláštora. Kým filmovému hrdinovi pomáhali privolaním psychoanalytika, Celestínovi sa v 13. storočí vyhrážali násilím.
Boli tu však aj ďalší. Granfield ako prvého uvádza Klimenta I. (92–101), ktorý však pravdepodobne zomrel mučeníckou smrťou. Prvým pápežom, ktorý abdikoval, preto asi bude Poncián (230–235). Odstúpil preto, že ho poslali do vyhnanstva na Sardíniu, kde pracoval v bani. Marcelín (296–304) vraj tiež ukončil pontifikát pred svojou smrťou, no o jeho živote je pramálo informácií.
Martin I. (649–655) abdikoval a pravdepodobne odsúhlasil svojho nasledovníka tesne predtým, ako ho poslali do exilu na Krym. Benedikt¤V. (964) bol už po mesiaci služby unesený cisárom Otom¤I. Veľkým. Benedikt¤IX. (1032–1045), neslávne známy mladý pápež, bol jediným Svätým Otcom v histórii, ktorý úrad predal – svojmu krstnému otcovi Gregorovi¤VI. (1045–1046).
Ten však už po roku musel odstúpiť pre nezákonnú dohodu o obsadení cirkevného úradu. Nasledoval spomínaný Celestín V. (1294) a po ňom až Gregor XII. (1406–1415), ktorý svojím odstúpením pomohol ukončiť pápežskú schizmu. Po ňom všetci ďalší pápeži vo funkcii umierali. Až do februára 2013, keď správou o abdikácii šokoval celý svet Benedikt¤XVI. (2005–2013).
