Vyhliadky na pokojné vládnutie bez turbulencií však narušil návrat Silvia Berlusconiho a s ním zmŕtvychvstanie talianskej pravice. Veľkou neznámou zostáva aj hnutie Beppeho Grilla. Populista, ktorý zbiera hlasy nespokojencov, nemá žiadny program a jeho cieľom je čo najviac oslabiť tradičné strany. Paradoxne, čím viac ublíži Berlusconimu, tým väčšia je šanca na zostavenie silnej ľavicovej vlády.
Nečitateľné hnutie
„Stále nemajú stranícku štruktúru a jediný rozhodovací proces, ktorý v hnutí prebieha, je to, čo si Grillo práve myslí,“ charakterizuje Päťhviezdičkové hnutie odborník na taliansku politiku James Walston.
Taliani si preto nemôžu byť istí, čo od bývalého komika môžu čakať. „V zásade sú tri alternatívy,“ vymenúva Walston. „Buď vytvoria stranícke štruktúry, pravidlá, politický program a taktiku, alebo budú naďalej robiť len to, čo im Grillo povie, alebo sa časom rozpustia v ostatných parlamentných stranách. A keďže ich môže byť v budúcom parlamente až stovka, je možné, že sa naplnia všetky tri scenáre. Isté je zrejme len to, že od začiatku budú robiť v parlamente veľa rozruchu a budú veľmi kritickí,“ dodáva odborník na svojom blogu.
Grillovo hnutie sľubuje, že po voľbách nepodporí ani jeden z blokov, súperiacich o moc. Namiesto toho vraj bude tvrdou opozíciou akejkoľvek vláde. Volebný výsledok Päťhviezdičkového hnutia preto môže byť rozhodujúci pre vytváranie novej vlády.
Problémový spojenec
Favoritom volieb a pravdepodobným budúcim talianskym premiérom je šéf ľavicovej Demokratickej strany Pier Luigi Bersani. Od víťazstva v primárnych voľbách, v ktorých necharizmatický, no spoľahlivý a skúsený Bersani porazil mladého, energického vyzývateľa Mattea Renziho, vedie Demokratická strana antikampaň. Prieskumy jej prisudzujú zisk viac ako tretiny hlasov a Bersaniho taktikou je nič nepokaziť.
Vodca talianskej ľavice sa spolieha na svoj pokojný imidž a absenciu bombastických vyjadrení, čo ho odlišuje od jeho najväčšieho súpera Berlusconiho. Nádejný premiér skôr tŕpne, ako sa zachová jeho malý koaličný partner. Strana Ľavica Ekológia Sloboda síce k volebnému výsledku prispeje len zopár percentami, pre Bersaniho je však dôležitá ako vábnička na radikálnejšie zameraných ľavicových voličov. Jej šéfom je populárny Nichi Vendola, homosexuálny šéf regiónu Púlia, básnik a bývalý komunista. Vendola sa netají tým, že mu nevonia pravdepodobná budúca koalícia s dosluhujúcim premiérom Mariom Montim. Vendola je odporcom Montiho úsporných reforiem a často to dáva najavo. S Montim sa majú radi ako pes a mačka a nezriedka si na verejnosti vymieňajú ostré slová. „Montiho rok pri moci zanechal krajinu doráňanú,“ odkázal Vendola aj vo štvrtok s tým, že jeho prioritou bude zmiernenie Montiho reforiem.
Volebné počty
Ľavica bola od začiatku favoritom volieb. Berlusconiho nerealistické, ale o to odvážnejšie sľuby, však všetko postavili na hlavu. Stredoľavý blok síce vďaka volebnej prémii pre víťaznú stranu bez problémov ovládne dolnú komoru parlamentu, v senáte to však také jednoduché mať nebude. Do hornej komory sa totiž volí podľa talianskych regiónov, a keďže najľudnatejšie, a preto aj najviac zastúpené patria medzi bašty pravice, ľavica zrejme môže na samostatné vládnutie zabudnúť.
Ako koaličný partner sa jej núka práve dosluhujúci premiér Monti. Bývalý eurokomisár, ktorého si Taliani za záchranu ekonomiky vážia, zároveň ho pre tvrdé dopady reforiem nemilujú, podmieňuje svoju účasť na vláde pokračovaním liberalizácie ekonomiky a odstavením radikálov typu Vendolu.
Bersaniho problém tak paradoxne môže vyriešiť práve Grillo. Ak populistovo hnutie odoberie v kľúčových regiónoch Berlusconimu dosť hlasov, ľavica má nádej aj na víťazstvo v senáte a zostavenie nekoaličnej vlády.