Ten by tak v roku 2018 po skončení „éry Castro“ mal stáť na čele krajiny ako prvý vodca, ktorý sa priamo nezúčastnil kubánskej revolúcie v roku 1959.
Osemdesiatjedenročný Castro v asi polhodinovom prejave tiež vyhlásil, že plánuje ústavné zmeny, napríklad obmedzenie počtu funkčných období alebo vekový limit pre niektoré politické úrady. Niektoré z týchto zmien bude podľa neho potrebné schváliť v referende. Castro ale odmietol, že by chcel skoncovať s kubánskym socializmom. „Nezvolili ma, aby som na Kube znovu zaviedol kapitalizmus,“ povedal. „Zvolili ma, aby som socializmus bránil, presadzoval a zdokonaľoval, nie ho ničil,“ dodal.
Na zasadaní parlamentu sa zúčastnil aj bývalý vodca, 86-ročný Fidel Castro, ktorý zo zdravotných dôvodov v roku 2006 prenechal vedenie štátu bratovi Raúlovi. V parlamente sa tiež rozhodlo o prvom viceprezidentovi súčasného kubánskeho vodcu a o ďalších piatich viceprezidentoch.
Prvým Castrovým zástupcom sa stal päťdesiatdvaročný (podľa niektorých zdrojov päťdesiattriročný) Miguel Díaz-Canela. Agentúra Reuters tento krok označila za prekvapivý. Podpredseda vlády a bývalý minister školstva by súčasného vodcu nahradil, ak by nemohol najvyšší úrad vykonávať.
Kubánska štátna televízia elektroinžiniera Díaza-Canelu v minulých týždňoch často ukazovala vo vysielaní, aby ho pred ohlásením zviditeľnila, napísala agentúra AP. Vo Venezuele sa zúčastnil aj na symbolickej inaugurácie tamojšieho chorého prezidenta a kubánskeho spojenca Huga Cháveza a na návšteve Čile sprevádzal Castra.
Medzi ďalšími piatimi viceprezidentmi Štátnej rady sú dvaja osemdesiatnici, dvaja muži majú cez šesťdesiat rokov a jedna 48-ročný žena.
Kubánsky parlament – Národné zhromaždenie ľudovej moci (ANPP) má 612 členov a zasadá zvyčajne dvakrát do roka. V medziobdobí krajinu vedie Štátna rada. Jej 31 členov je vybraných z poslancov ANPP na päť rokov. Z poslancov je asi 80 percent tých, ktorí sa narodili až po kubánskej revolúcii.