„Šéfa Bulharskej socialistickej strany Sergeja Staniševa požiadam o zostavenie kabinetu v stredu. Presne podľa ústavy,“ cituje agentúra BTA bulharského prezidenta. Zároveň oznámil, že vo štvrtok má v pláne prehovoriť pred poslancami parlamentu s prejavom k národu. "Ak socialisti odmietnu ponuku, v piatok sa ešte obrátim na Ahmeda Dogana, lídra Hnutia za práva a slobody.
Odstupujúci kabinet bude pracovať až do vymenovania novej vlády. Parlament s tým nemá nič spoločné," dodal Plevneliev v narážke na špekulácie o možnom rozpustení snemovne. Ak vraj všetci oslovení odmietnu ponuku, prezident v pondelok o týždeň vymenuje podľa ústavy úradnícku vládu. Mala by do dvoch mesiacov usporiadať predčasné parlamentné voľby. Podľa médií by sa tak malo stať koncom apríla.
Pôvodný dátum riadnych volieb bol jún. Úradnícky kabinet však Bulhari protestujúci už niekoľko dní proti drahote a politickej vládnej garnitúre odmietajú. Rovnako ako rozpustenie parlamentu. Z rečníckych tribún po celom Bulharsku bolo aj v nedeľu počuť volanie po politickej vláde, ktorá by riešila naliehavé problémy v krajine.
Dnes už dávno nejde iba o rast cien za elektrinu, ale hlavne o nápravy chybných krokov napríklad v školstve, poľnohospodárstve, poisťovníctve či v baníctve. Práve naposledy menované odvetvie v minulosti vláda úplne zrušila. Aj podľa analytika Martina Karbovského z denníka Standard nejde o elektrinu, ale o kolaps modelu bulharskej demokracie nastolený po roku 1989 a spočívajúci v striedaní moci socialistov a spasiteľov, ktorí majú prekonať ich vplyv.
Posledný zo spasiteľov Bojko Borisov sa však neskompromitoval ako jeho predchodcovia. Možno preto podľa Karbovského využil všeobecnú nespokojnosť niekoľko mesiacov pred voľbami na pokus vyťažiť z nestálej situácie politické body s cieľom vyhrať ďalšie voľby.
„Nech sa Borisov nespráva k poslancom ako k centom vo svojom vrecku a nech si zachová dôstojnosť,“ radil niekdajší pravicový expremiér Ivan Kostov v reakcii na Borisovovo „presmerovanie“ ponuky prezidenta na socialistov či Doganovo hnutie. Podľa prvého premiéra, ktorý po prevrate v roku 1989 vydržal celé volebné obdobie, zo strany Borisova ide o „krčmové reči“.
Čoraz viac sa ozývajú hlasy, podľa ktorých treba čo najskôr zjednotiť Bulharov silami „mimo politiky“. V tejto súvislosti niektorí ponúkajú hlavnú úlohu pravoslávnej cirkvi. Nie je vraj náhoda, že práve v nedeľu volili patriarchu. Novým duchovným šéfom bulharských pravoslávnych veriacich sa stal Neofit, ktorý ihneď po zvolení hovoril nielen o vnútornej jednote cirkvi.
Podobne si svoju politickú polievku v súčasnej situácii prihrievajú aj niektorí stúpenci Hnutia za práva a slobody, ktoré zastupuje práva etnických Turkov. Podľa nich „spásu“ v jednote treba hľadať okrem iného aj v islame. Odstupujúci premiér Borisov zase vyzval protestujúcich, aby sa nedali na politické scestie a nenechali sa zneužiť politickým stranami.
„Takto sa dostal v Rusku k moci Stalin a KGB a v Nemecku prišiel Hitler,“ apeloval v pondelok Borisov, ktorý sa podľa mnohých analytikov aj takto pokúša za každú cenu zostať napriek nevôli väčšiny Bulharov v politickej hre. „Mal tri roky na to, aby čosi dokázal. Stále radil, a kam to dotiahol,“ odkázal mu v televíznom rozhovore uznávaný publicista Maxim Bechar.
Za vodou, podľa viacerých politológov, nie je ani samotný prezident Plevneliev, ktorého v nedeľu pri pokuse demonštrovať v centre Sofie náklonnosť k masám dav odmenil piskotom. V Slivene dokonca z tribúny otvorene žiadali, aby „zmizol“ z politickej scény, pretože nesplnil očakávania a nezvláda zložitú súčasnú situáciu.