Ani jedna z veľkých strán si totiž nedokáže sama zabezpečiť väčšinu v oboch komorách parlamentu a možné aliancie zatiaľ všetci odmietajú. Bez ohľadu na výsledok rokovaní Taliansko teraz čaká niekoľko mesiacov neistoty a politických hádok. Krajina, ktorá stojí pred úlohou postaviť už 64. vládu od skončenia druhej svetovej vojny, sa tak vlastne vrátila k normálnemu chaosu.
Berlusconiho návrat
„Každému je jasné, že v krajine nastala veľmi delikátna situácia,“ priznal krátko po ohlásení konečných výsledkov volieb líder ľavice Pier Luigi Bersani. Jeho stredoľavý blok bol podľa prieskumov jasným favoritom, no Bersani sa napokon musel do poslednej minúty triasť o výsledok. Ľavica predstihla v dolnej komore Silvia Berlusconiho len o pol percentuálneho bodu. To jej vďaka volebnému systému, priznávajúcemu víťazovi štedrý bonus, stačí na pohodlnú väčšinu, v senáte však Taliani rozhodli inak. Hornú komoru tesne získal Berlusconi.
Hoci pred niekoľkými mesiacmi jeho strane prieskumy veštili prepad a hovorilo sa o rozklade, návrat 76-ročného kontroverzného politika všetko obrátil na hlavu. „Berlusconi uspel z niekoľkých dôvodov,“ vysvetlil pre Pravdu Philip Giurlando, odborník na taliansku politiku, pôsobiaci na kanadskej Queen's University. „Prvým dôvodom je jeho sľub vrátiť Talianom zaplatenú nenávidenú daň z nehnuteľnosti. Druhým dôvodom je jeho ostré vystupovanie proti Nemeckom podporovaným úsporným opatreniam, čím odhadol nálady voličov,“ tvrdí Giurlando. Ani Berlusconi sa však nemôže považovať za víťaza.
Foto: Reuters, Max Rossi
Volebný systém, ktorý pochádza z dielne talianskeho expremiéra, je stavaný na dva veľké súperiace politické bloky. Je navrhovaný tak, aby víťazná strana mala pohodlnú väčšinu, ak je to Berlusconi – a ak by prehral, aby mohol aspoň blokovať Senát. V ňom sa totiž kreslá rozdeľujú podľa regiónov a tie najľudnatejšie zvyčajne favorizujú Ľud slobody.
Systémová chyba
Systém však nepočítal s Beppem Grillom. Bývalý komik na rozdiel od svojich súperov neviedol kampaň za milióny eur. Voličov oslovoval na sociálnych sieťach a blogoch a chodil za nimi do ulíc. Jeho Päťhviezdičkové hnutie sklamaným a frustrovaným Talianom ponúklo možnosť vyzúriť sa na tradičnej politickej reprezentácii a tí ju využili nad očakávanie. Grillov politický projekt je najsilnejším samostatným politickým zoskupením v krajine a keďže ovláda takmer tretinu Senátu, neumožní nikomu zostaviť väčšinovú vládu. Na vytvorenie stabilného kabinetu totiž treba väčšinu v oboch komorách parlamentu.
Predvolebné scenáre pritom počítali s tým, že úlohu jazýčka na váhach bude zohrávať dosluhujúci šéf úradníckej vlády Mario Monti. Ten však vo voľbách pohorel. „Monti zlyhal, pretože je otcom úsporných opatrení, ktoré minimálne z krátkodobého hľadiska zhoršili problémy krajiny,“ zdôvodňuje Montiho neúspech Giurlandi. „Monti je navyše veľmi slabý politik. Je technokrat, profesor ekonomiky, no nie je politik a ako sa dalo čakať, nedokázal Talianov presvedčiť o svojich ideách,“ povedal pre Pravdu odborník.
Politický kalendár teraz Talianom sľubuje chaos. Nový parlament sa zíde 15. marca a po zvolení šéfov oboch komôr prezident Giorgio Napolitano poverí zostavením vlády zrejme Bersaniho. Rozdelený parlament zrejme nenájde stabilnú väčšinu, no bude ho čakať rovnako dôležitá úloha, ako je voľba premiéra. Napolitanovi sa totiž v máji končí funkčné obdobie a parlament musí v polovici apríla určiť jeho nástupcu. Vzhľadom na pomer síl sa dá očakávať tuhý boj. Nový prezident potom môže prípadne vypísať nové voľby.
Nepredvídateľný Grillo
Strany sa ešte nevzdávajú. Berlusconi prekvapujúco naznačil ochotu rokovať s ľavicou. „Taliansko potrebuje vládu. Každý musí byť pripravený urobiť ústupky,“ povedal. Ľavica o veľkej koalícii zatiaľ nechce ani počuť. Prvé rokovania chce viesť s Grillovými ľuďmi. „Budeme sa rozprávať o novom volebnom zákone, o znížení počtu poslancov, o nákladoch na politiku i o novom protikorupčnom zákone,“ naznačila možné smerovanie tajomníčka Demokratickej strany Alessandra Morettiová.
Grillo sám v parlamente nebude. Veľkým stranám odkázal, že jeho hnutie „obyčajných ľudí a nezávislých osobností“ nebude viesť žiadne zákulisné rokovania, uzatvárať žiadne dohody ani vstupovať do žiadnych koalícií.
Práve jeho strana-nestrana je najväčšou hádankou talianskych volieb, od ktorej závisí ďalší vývoj. „Veľká koalícia sa mi vidí pravdepodobnejšia ako aliancia kohokoľvek s Grillom,“ tvrdí taliansky historik Giovanni Orsina. „Päťhviezdičkové hnutie je nepredvídateľné, pretože ani oni sami nevedia, kam smerujú,“ povedal.