Amerika vedie vojnu nervov o peniaze

Spravili Spojené štáty, stojace na kraji priepasti, rozhodujúci krok vpred? Alebo vráti nútená diéta americkej ekonomike zdravie? V USA dnes vstúpili do platnosti už raz odložené veľké rozpočtové škrty.

02.03.2013 11:26
John Boehner Foto: ,
Šéf republikánov v snemovni John Boehner odmieta akúkoľvek dohodu, ktorej súčasťou by
debata (7)

Keďže sa demokrati s republikánmi nevedia dohodnúť na riešení ekonomickej situácie, vládne agentúry budú musieť začať vo veľkom sekať. Následky škrtov sa prejavia až o pár týždňov a obe strany sa chystajú na vojnu nervov a to, kto skôr ustúpi.

„Sú to prezidentove škrty,“ vyhlásil šéf republikánov v Snemovni reprezentantov John Boehner. „Jeho tím na nich trval,“ vysvetlil Američanom, prečo by následky nových opatrení mali dávať za vinu Bielemu domu.

„Kompromis znamená ochotu prijímať opatrenia, ktoré nie sú stopercentne zhodné s tým, čo chceme. Prezident to robí znova a znova,“ pripisuje aj Biely dom vinu druhej strane. „Nanešťastie, republikáni nie sú ochotní dohodnúť sa,“ povedal hovorca Jay Carney.

To, že nenašli spoločnú reč ani na poslednú chvíľu, potvrdil aj samotný prezident. Barack Obama sa so zástupcami oboch strán stretol ešte včera, pred vstupom opatrení do platnosti. „Nič z toho nie je potrebné. Je to dôsledok voľby republikánov,“ povedal šéf Bieleho domu. „Čím dlhšie budú platiť,tým horšie pre ekonomiku. Nie každý pocíti tvrdé dôsledky hneď, no dôjde k nim,“ odkázal Američanom, že najmä stredná trieda bude trpieť. „Stále som presvedčený, že automatické škrty možno nahradiť vyváženým prístupom, keď od každého budeme žiadať niečo,“ predstavil svoj recept.

Sériu drastických škrtov, ktorá je v Spojených štátoch známa ako „sequester“, navrhol Biely dom ešte v roku 2011. Chcel tak donútiť republikánov na ústupky pri riešení rozpočtového deficitu. Automatické škrty mali vstúpiť do platnosti už prvého januára, no po dohode sa našli dodatočné zdroje a problém politici odsunuli na začiatok marca. Amerika však stále nemá dlhodobú stratégiu, ako sa vyrovnať s deficitmi. Kým Biely dom a demokrati tlačia na zvyšovanie daní pre boháčov, respektíve na odstraňovanie výnimiek, republikáni o vyšších daniach nechcú ani počuť. Naopak, zdroje chcú nájsť na strane výdavkov, škrtaním rôznych vládnych programov.

Zákon, ktorý mal slúžiť ako nátlakový prostriedok, však k prijatiu dohody neprispel. Od včerajšej polnoci by preto mali vstúpiť do platnosti úsporné opatrenia – len tento rok by sa malo ušetriť 85 miliárd dolárov a v priebehu najbližších ôsmich rokov viac ako bilión. Škrty sa približne pol na pol týkajú civilných výdavkov a výdavkov na obranu.

Keďže Biely dom nechce siahať na sociálne dávky, šetriť sa začne na federálnych zamestnancoch. Tí zrejme budú posielaní na nútené dovolenky bez nároku na mzdu. V praxi to môže znamenať dlhšie rady na letiskách, menej letov, zhoršenie podmienok vo väzniciach a všade, kde Američania prichádzajú do styku so štátom. Keďže sa bude šetriť aj na výdavkoch, ubudnú aj štátne zákazky. Ekonómovia odhadujú, že zmizne približne 700-tisíc pracovných miest. Škrty navyše zrejme spomalia obnovu americkej ekonomiky.

Samozrejme, negatívne dôsledky škrtov sa neprejavia naraz a hneď, ale postupne v priebehu mesiacov.

Obe strany preto budú skúšať, kto sa zľakne skôr. Demokrati predpokladajú, že dosah škrtov Amerika pocíti a verejná mienka donúti republikánov ustúpiť v otázkach daní, republikáni zase veria, že dopady nebudú tvrdé a verejnosť dá za pravdu ich prístupu.

Škrty možno kedykoľvek zastaviť, ak sa obe strany dohodnú. Ani v takom prípade však Amerika nemá vyhraté. Už o pár týždňov sa začnú tvrdé rokovania o navýšení dlhového stropu, aby Spojené štáty mohli ďalej financovať svoj chod.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba