Opozícia považuje toto odovzdanie moci za protiústavné. Maduro krátko vo svojom inauguračnom prejave oznámil, že požiadal Národnú volebnú radu o okamžité vyhlásenie prezidentských volieb. Nové voľby sa podľa ústavy majú uskutočniť do 30 dní po smrti prezidenta.
Po prísahe, v ktorej Maduro sľúbil „absolútnu oddanosť Hugovi Chávezovi“ predseda parlamentu Diosdado Cabello vyhlásil, že „Venezuela pôjde po ceste smerujúcej k socializmu“. Opozícia však schôdzu bojkotovala. Kritici vlády sa obávajú, aby v rámci odovzdania moci neprestala rešpektovať demokratické pravidlá.
Podľa ústavy má v prípade úmrtia prezidenta prevziať jeho úlohu predseda parlamentu Cabello. Práve on vo venezuelskej štátnej televízii oznámil, že sa moci chopí Maduro. Socialisti tak bez ohľadu na ústavu chcú udržať kontinuitu a využiť odkaz masovo obľúbeného Cháveza, ktorý Madura v poslednom verejnom vystúpení označil za svojho nástupcu.
Opozícia, ktorá má vo 165-člennom parlamentu 68 kresiel, však Madura v prezidentskej funkcii nechce akceptovať. „Viac ako inokedy musíme odmietnuť to, ako zneužívajú na politické ciele meno prezidenta, ktorý mal v piatok pohreb,“ povedal na tlačovej konferencii opozičný poslanec Angel Medina. Opozičný predák Henrique Capriles vyhlásil, že Madurovo prevzatie prezidentského úradu je protiústavné, hoci ho posvätil najvyšší súd.
Maduro sa stal zastupujúcim prezidentom a zároveň je vládnym kandidátom pre nadchádzajúce prezidentské voľby, čo by podľa ústavy nemal. Na jeho stranu sa navyše po Chávezovej smrti postavila armáda, ktorej ústava zakazuje zohrávať akúkoľvek rolu v politike.
Kritici vlády sa obávajú, aby nastolený trend nerešpektovanie ústavy neviedol k oslabeniu demokratickej kontroly venezuelského režimu. „Myslím, že od budúceho týždňa budeme svedkami procesu pritvrdenia,“ povedal agentúre AP bývalý venezuelský veľvyslanec pri OSN Diego Arria.
„Oni sa cítia byť povinní ešte väčšími revolucionári a chávistami, než bol sám Chávez, pretože sú presvedčení, že len takto ich budú jeho priaznivci nasledovať,“ vyhlásil. Vláda svoje počínanie ospravedlňuje právnymi nejasnosťami situácie, v ktorej sa Venezuela momentálne nachádza. Chávez sa totiž svojho prezidentského mandátu, ktorý získal v októbrových voľbách, oficiálne neujal. Sľub mal zložiť 10. januára, Najvyšší súd mu ale umožnil jeho odloženie.
Práve najvyšší súd by teoreticky mohol o neústavnosti Madurovho prevzatua funkcie rozhodnúť. Vzhľadom na to, že už predtým posvätil podobne sporné body Chávezovho vládnutia, nemá zrejme opozícia veľkú šancu so svojimi námietkami uspieť.