Po začatí cvičenia severokórejskí predstavitelia dvakrát nezdvihli telefonát juhokórejských činiteľov na „horúcej linke“ medzi oboma krajinami. KĽDR tak vyplnila aj ďalšiu vyhrážku v podobe prerušenia priameho telefonického spojenia s Južnou Kóreou. Túto linku zaviedli v roku 1971 a slúžila na vysvetľovanie nedorozumení v čase zvýšeného napätia. „Vládni predstavitelia udržujú telefónny kontakt od 9:00 do 16:00, dnes ráno však Sever neodpovedal,“ potvrdilo juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie.
Do jedenásťdňového cvičenia sa zapojí 10-tisíc Juhokórejčanov a zhruba tritisíc amerických vojakov. Spojené štáty vo vojenskom vyhlásení uviedlo, že cvičenie nijako nesúvisí s poslednými udalosťami na Kórejskom polostrove. Cvičenie je podľa nich súčasťou rozsiahlejších vojenských manévrov, ktoré sa začali 1. marca a majú trvať dva mesiace.
Pchjongjang napriek tomu spustil masívnu propagandu proti cvičeniu, rovnako ako minulý týždeň proti novým sankciám, ktoré prijala Bezpečnostná rada OSN ako trest za nedávnu severokórejskú jadrovú skúšku. V poradí už tretí jadrový výbuch KĽDR uskutočnila 12. februára, predchádzajúce testy uskutočnili v rokoch 2009 a 2006.
Analytici predpokladajú, že zmyslom propagandistickej kampane KĽDR proti Spojeným štátom a Južnej Kórey je posilniť lojalitu obyvateľov voči mladému vodcovi Kim Čon-unovi. Tento raz je však rétorika o niečo bojovnejšia a rinčia v nej zbrane viac ako pri podobných príležitostiach v minulosti.
Severná Kórea tvrdí, že americká pevnina je na dostrel jej rakiet dlhého doletu a jeden zo severokórejských generálov na zhromaždení v Pchjongjangu vyhlásil, že strely vybavené jadrovými hlavicami zmenia Washington na „ohnivé more“. Odborníci však predpokladajú, že KĽDR zatiaľ nevyvinula jadrovú nálož dostatočne malú na to, aby ju bolo možné použiť do hlavice balistickej strely, aj keď posledný jadrový test ju k tomuto cieľu mohol priblížiť.
Reálnejšie sú obavy z menšieho konfliktu KĽDR má celú škálu rakiet a ďalších zbraní schopných zasiahnuť Južnú Kóreu. V roku 2010 Severná Kórea ostreľovala juhokórejský ostrov a údajne torpédovala aj juhokórejskú vojenskú loď. Pri tomto incidente zahynulo päťdesiat Juhokórejčanov.
Oba incidenty sa odohrali v blízkosti spornej západnej námornej hranice, ktorá zostáva jablkom sváru medzi oboma Kóreami a od roku 1999 bola dejiskom troch ďalších krvavých námorných stretov. Kim Čong-un navštívil dva ostrovy severne od námornej hranice minulý týždeň a prikázal vojakom, ktorí sú tu rozmiestnení, aby okamžite začali strieľať, ak by do severokórejských teritoriálnych vôd dopadla jediná nepriateľská strela. Pri tejto príležitosti dodal, že jeho armáda je pripravená rozpútať „totálnu vojnu“, a že nariadi „spravodlivý, mohutný útok za národné zjednotenie“, ak sa nepriateľ dopustí najmenšej provokácie, napísala severokórejská oficiálna tlačová agentúra KCNA.