Falklandy chcú byť britské

„Toto musí byť isto ten najsilnejší odkaz, aký môžeme svetu vyslať,“ tvrdí Roger Edwards, jeden z ôsmich poslancov falklandského zákonodarného zboru. „Že sme spokojní, že si želáme zachovať súčasný stav s právom určovať si náš osud sami a že sa nechceme stať argentínskou kolóniou,“ povedal. Poslanec priznal, že priaznivú reakciu z Buenos Aires tritisíc Falklanďanov asi očakávať nemôže. Referendum však podľa neho nerobili pre Argentínu. „Nikdy nezmeníme argentínsky názor a ich nároky. Verím však, že existuje množstvo krajín, ktoré sa neprikláňajú na žiadnu stranu. Toto im jasne ukáže, čo si ľudia myslia,“ povedal.

Jednoznačný výsledok

Silnejší odkaz skutočne ostrovania vyslať nemohli. Z 1 672 regis­trovaných voličov sa do referenda napriek snehu, dažďu a teplotám, pohybujúcim sa okolo nuly, zapojilo viac ako 90 percent. Z nich sa len traja vyslovili za pričlenenie Falklánd k Argentíne, tri lístky boli neplatné a zvyšok hlasoval za zachovanie štatútu ostrovov ako zámorského teritória Spojeného kráľovstva.

Názor ostrovanov však Argentínu nezaujíma. „Táto snaha o vyvolanie pozornosti nemá žiadnu oporu v medzinárodnom práve,“ citoval britský Guardian argentínskeho senátora Daniela Filmusa, ktorý je blízkym spolupracovníkom prezidentky Cristiny Kirchnerovej.

Argentínsky senát tento týždeň plánuje odhlasovať rezolúciu, odmietajúcu výsledky referenda a potvrdzujúcu nároky juhoamerickej krajiny na ostrovy. „Londýn nemá právo predstierať, že by mohol zmeniť právny štatút tohto územia, a to ani pod zásterkou hypotetického referenda,“ odkázal do Británie šéf argentínskej diplomacie Hector Timerman. Podľa Argentíny sa iný výsledok hlasovania, na ktorom sa mohli zúčastniť len britskí občania, ani nedal očakávať. Falklandy alebo Malvíny, ako ich nazývajú Argentínčania, sú jablkom sváru už dlhé roky. Ostrovy, objavené v sedemnástom storočí, často menili majiteľa, trvalé osídlenie im však dali až Briti pred takmer dvesto rokmi.

Súostrovie zložené z dvoch veľkých a vyše 700 malých ostrovov je vzdialené približne 500 kilometrov od argentínskeho pobrežia a 13-tisíc kilometrov od Londýna. Práve na to, že sú ostrovy pre Londýn od ruky, sa Buenos Aires spolieha a dúfa, že pre Britov bude príliš zložité dlhodobo odolávať diplomatickému tla­ku.

Otázka cti

Britský premiér David Cameron však ostrovanov ubezpečil o neochvejnej podpore z domoviny. „Falklandské ostrovy síce môžu byť vzdialené tisíce míľ, ale sú britské skrz na skrz a také aj chcú zostať. Ľudia by mali vedieť, že ich vždy budeme ochraňovať,“ odkázal priamo do hlavného mesta Port Stanley a nepriamo do Buenos Aires.

Briti už raz dokázali, že to s obranou ostrovov myslia vážne. Začiatkom osemdesiatych rokov argentínska junta nechala ostrovy obsadiť, spoliehajúc sa na to, že sú pre Londýn riadne od ruky. Vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová však vyslala do južného Atlantiku vojnové loďstvo, letectvo a výsadkové sily. Dva mesiace trvajúci konflikt si vyžiadal životy 255 britských a 649 argentínskych vojakov a jednotky juhoamerickej krajiny sa museli s ponížením stiahnuť.

Pre Argentínu je však nárok na Falklandy otázkou národnej cti. Do pozornosti sa dostáva najmä v čase ekonomických kríz, keď argentínski politici potrebujú zjednotiť národ. Buenos Aires, ktoré má v tejto otázke jasnú podporu ostatných juhoamerických krajín, v poslednom čase vyvíja na ostrovy veľký tlak. Argentína sa snaží aj o blokádu rybárskych lodí a zakázala plavidlám pod falklandskou vlajkou vstup do svojich prístavov. K vyostreniu situácie prispelo aj skúmanie okolia ostrovov, ktoré naznačilo, že v pobrežných vodách by sa mohli nachádzať zásoby ropy a zemného plynu.