V Kosove nehrozila tretia svetová vojna

Rusi sa v Kosove mýlili. Americká vojna v Iraku bola chybou. Americký generál Wesley Clark pre Pravdu otvorene hovorí o konfliktoch posledných desaťročí.

19.03.2013 14:00
wesley clark, hilary clintonová Foto: ,
Generál Wesley Clark (vľavo) bol aj demokratickým kandidátom na amerického prezidenta.
debata (56)

Velil bombardovaniu Juhoslávie v roku 1999. V roku 2004 bol neúspešným kandidátom na post amerického prezidenta.

Riadili ste vojenský zásah NATO v bývalej Juhoslávii v Kosove v roku 1999. Slovensko ešte nebolo členom NATo, ale otvorilo vtedy vzdušný priestor pre lietadlá aliancie. Bolo to dôležitý moment?

Áno. V skutočnosti to bol podstatný moment, na základe ktorého si Slobodan Miloševič mohol uvedomiť, že sa z toho nedostane.

Pre rozhodnutie Slovenska?

Myslím si, že Rusi Miloševičovi povedali: Bombardovali sme Afganistan. Nevyriešili sme problém. Letecká sila nie je taká podstatná. Dostaneš sa z toho. A okrem toho, keď aliancia začne akciu, NATO sa rozpadne. Spojencami sú slabé krajiny, ktoré nám patrili. Ako Slovensko či Česko. Postavia sa na tvoju stranu. Bombardovanie sa rýchlo skončí. Verím, že toto Rusi Miloševičovi povedali. Ale mýlili sa.

Ako blízko ste boli ku konfliktu s Moskvou, keď ste nariadili prevzatie kontroly nad letiskom v Prištine, ktoré obsadili ruskí výsadkári? Britský generál Michael Jackson vám povedal, že pre vás nezačne tretiu svetovú vojnu.

Situácia nikdy takto nestála. Bolo to len zveličené vyjadrenie veliteľa, ktorý bol fyzicky a psychicky vyčerpaný a pravdepodobne o­pitý.

Pred niekoľkými týždňami som sa pýtal šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej a slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, čo si myslia o irackej vojne, ktorá sa začala pre 10 rokmi. Odpoveď politikov bol taká, že je to v prvom rade história a vyjadrili sa, že rozhodnutie o invázii bolo urobené v dobrej viere. Vy ste boli proti vojne. Súhlasíte s ich názorom?

Niektorí spojenci v Európe ho naozaj urobili v dobrej viere. Nemyslím si, že niekto z USA úmyselne klamal o Iraku. Na druhej strane sa však americkí lídri na čele s vtedajším viceprezidentom Dickom Cheneyom a prezidentskými poradcami rozhodli, že inváziu je potrebné urobiť. Jedinou otázkou bolo prečo. Preto vytvorili množstvo dôvodov. Na prvom mieste boli zbrane hromadného ničenie. Potom to bolo šírenie demokracie v regióne. Neboli to však jediné dôvody. Snažili sa vytvoriť spojenie medzi režimom Saddáma Husajna a teroristickou sieťou Al-Kajdá. Saddám však nemal nič spoločné s Al-Kajdá. A nič s ňou nechcel mať. Možno ju plánoval nejako využiť. Netvrdím však, že išlo o zlý úmysel. Vojna bola skôr výsledkom mimoriadne nesprávneho a naivného pohľadu na Blízky východ.

Aký je však rozdiel medzi úmyselným klamstvom a vytvorením dôvodov, ktoré sa neopierali o realitu?

Oni tie dôvody videli a dali si ich na svoj zoznam. Verili, že pádom Saddáma sa spustí demokratizačná vlna. Irak bol najsekulárnejšou krajinou s najbližším vzťahom k Západu. Takže nápad bol taký, že ak mu dáte šancu na demokraciu, bude to fungovať. Možno, keď sa na to niekto pozrie o sto rokov, ukáže sa, že to bola pravda. Ale teraz to tak nevyzerá.

Saddám bol krvavý diktátor. Svet bez neho asi nie je bezpečnejší. Je lepší?

Svet je bez neho iný.

Čo to znamená?

Je pravdepodobné, že Saddáma by sa dalo ovládať prostredníctvom dobre nastavených sankcií. Je možné, že by sme sa dostali do pozície, keď by sme mohli mať problém s irackým i iránskym jadrovým programom. Museli by sme rokovať s oboma. V Iraku však zomrelo asi 300-tisíc ľudí, z dvoch miliónov sa stali utečenci, vo vojne zahynulo takmer päťtisíc amerických vojakov, desaťtisíce trpia traumami. Vojna stále niekoľko biliónov dolárov. Toto sa dá ťažko zdôvodniť.

A možno sme pre Irak prehrali vojnu v Afganistane.

Neviem, či sme prehrali vojnu v Afganistane preto, že sme išli do Iraku. Určite to však zasiahlo našu stratégiu. Príliš rýchlo sme presunuli pozornosť na Irak. Možno sme mohli dostať Usámu bin Ládina v afganskom Tora Bora v decembri 2001, keby sme už vtedy nepracovali na Iraku.

Ako by ste zhodnotili konflikt v Iraku z vojenského hľadiska. Víťazstvo, prehra, remíza?

Som rád, že tam už nie sme. Určite sme zaznamenali víťazstvo proti irackej armáde. Okupáciu sme však nezvládli správne. Irak využila Al-Kajdá, rovnako sa otvorili možnosti pre Irán posilniť svoj vplyv v regióne. Takže sú to tri výsledky. Jeden pozitívny a dva negatívne. Naozaj sa dá len ťažko povedať, že vojna v Iraku bolo múdre rozhodnutie. Podľa mňa to bola chyba.

Budeme si aj pri Afganistane hovoriť, že je dobré, že už sme mimo?

Usámu bin Ládina sme dostali, hoci nám to trvalo desať rokov. Dali sme však dokopy spravodajské informácie, sledovali sme ho, vystopovali a je mimo. Bol to mimoriadne silný moment pre USA v boji s islamistickými extrémistami. Teraz je to o tom, ako stiahnuť jednotky z Afganistanu bez toho, aby sme destabilizovali krajinu.

Takže ešte raz. Čo je Afganistan? Víťazstvo, prehra, remíza?

Je to príliš skoro povedať. A to, čo bude ďalej, nezávisí len od Ameriky a spojencov. Afganskí lídri majú mimoriadnu zodpovednosť a rovnako aj krajiny v regióne.

Počas poslednej prezidentskej kampane povedal republikánsky kandidát Mitt Romney, že Rusko je najväčším geopolitickým nepriateľom USA. Sme však vo svete, kde stále platí takáto optika? Alebo sme takí prepojení, že nejakým spôsobom musíme spolupracovať. Bez ohľadu na to, či je to Amerika, Rusko, Čína…

Neviem, čo tým Romney myslel. Podľa mňa budúcnosť patrí tým krajinám, ktoré spolupracujú. Znamená to, že potrebujeme čo najužšie kontakty medzi USA a Európou. Sme prirodzení partneri, vyznávame približne rovnaké hodnoty, dedičstvo. Je veľmi dôležité, aby sme spolupracovali. Preto je aj myšlienka dohody o voľnom obchode mimoriadne podstatná.

© Autorské práva vyhradené

56 debata chyba