Väznený vodca kurdskej teroristickej organizácie PKK vyzval svojich bojovníkov, aby sa stiahli za hranice a snažili sa kurdskú túžbu po sebaurčení napĺňať len mierovou cestou. Slová Abdullaha Öcalana si v metropole tureckého Kurdistanu počas osláv ich najväčšieho sviatku, nového roku Neurózu, vypočuli desaťtisíce ľudí.
„Dospeli sme do bodu, keď by mali zmĺknuť pušky a prehovoriť myšlienky,“ odkázal Öcalan z väzenia prostredníctvom dvoch kurdských poslancov. „Začína sa nová fáza nášho zápasu. Prechádzame od obdobia ozbrojeného odporu k ére demokratického politického boja. Nastal čas, aby sa naše ozbrojené jednotky stiahli za hranicu. Toto nie je koniec, ale nový začiatok,“ vyhlásil líder Strany kurdských pracujúcich, v Turecku prezývaný „vrah detí“, ktorý si už 14 rokov odpykáva v tureckom väzení doživotný trest za terorizmus.
Kurdi tvoria podľa niektorých údajov až pätinu obyvateľstva Turecka, no dlho nemali žiadne národnostné práva a vláda v Ankare ich neuznávala ako menšinu. Hovorila o nich ako o „horských“ či „východných“ Turkoch a ešte nedávno bolo používanie kurdčiny zakázané. To sa od polovice 80. rokov snažila zmeniť PKK. Organizácia, ktorá spojila boj za samostatnosť a neskôr autonómiu s ultraľavicovou ideológiou, vedie proti Ankare ozbrojený boj, ktorý si za tri desaťročia vyžiadal 40-tisíc obetí a celú krajinu poznačil.
Öcalan, ktorý si aj napriek pobytu za mrežami udržal vplyv v organizácii, ktorú EÚ i USA považujú za teroristickú, však naznačil definitívnu ochotu zložiť zbrane. „Sme svedkami strategického posunu,“ tvrdí kurdský poslanec Ertugrul Kürkçü. „Kurdské oslobodzovacie hnutie sa mení z ozbrojenej kampane na kultúrnu. A PKK to akceptuje,“ tvrdí.
Nie všetci sú však s prímerím zmierení. Už v utorok otriaslo štátnymi úradmi a kanceláriami vládnej strany niekoľko výbuchov a v stredu malá nálož explodovala v istanbulskom obchode. Podľa tureckého premiéra Tajjipa Recepa Erdogana ide o dielo militantov, ktorí chcú mierový proces podkopať.
Kurdov je približne 40 miliónov. Väčšina ich žije v hraničných oblastiach Turecka, Iránu a Sýrie, no absencia vlastného štátu a prenasledovanie či zlá ekonomická situácia mnohých vyhnali do sveta. Najsilnejšiu pozíciu majú Kurdi v Iraku.