Assange verí, že sa mu podarí uspieť vo voľbách do austrálskeho senátu. Hoci by tým nezískal imunitu a naďalej by sa až do vyriešenia svojej situácie musel skrývať na veľvyslanectve juhoamerickej krajiny, politický post vo vlasti má dať jeho slovám váhu a najmä priestor. Assangeovu kampaň v neprítomnosti bude v Austrálii viesť bývalý líder tamojších republikánov, právnik Greg Barns.
„Je to v každom prípade myslené vážne,“ povedal austrálskemu rádiu Barns, ktorý už s organizáciou kampaní má skúsenosti. Ako antimonarchista bojoval v roku 1999 v referende za demokratické zvrhnutie kráľovnej Alžbety z austrálskeho trónu a za nastolenie republiky. „Assange je vážnym senátnym kandidátom, toto nie je žiadny trik na upútanie pozornosti. Nová strana ponúkne osviežujúcu zmenu oproti tajnostkárskej kultúre austrálskej vlády, či už sú v nej liberáli, alebo labouristi. Naša kampaň bude založená na spolupráci a bude veľmi novátorská, na zapojenie voličov využijeme informačné technológie. Julian má veľkú podporu, obzvlášť medzi Austrálčanmi, ktorí sa politikou a aktivizmom zaoberajú cez internet,“ vyhlásil Barns.
Dostať sa medzi 76 senátorov však pre bielovlasého aktivistu nebude jednoduché. Aby mohol na budúci rok začiatkom júla Assange zasadnúť do senátneho kresla ako reprezentant štátu Victoria, pre komplikovaný pomerno-preferenčný volebný systém pri povinnej účasti by v ňom zrejme musel vo voľbách získať až 15 percent hlasov. Ani vtedy by nemal vyhraté, pretože senátorom by sa stal až po zložení sľubu v Canberre.
Úspech by mu zaručil právnu ochranu za akékoľvek výroky, ktoré by predniesol na parlamentnej pôde.
Imunita sa však nevzťahuje na sexuálne obťažovanie a obvinenie zo znásilnenia, pre ktoré ho chce vypočuť švédska prokuratúra. Assange sa výsluchu vyhýba – obáva sa, že ho Švédi zadržia a neskôr vydajú do Spojených štátov. Washington má Assangea v zuboch pre jeho aktivity vo Wikileaks – organizácia získala a zverejnila tajné vojenské údaje z Iraku a Afganistanu a neskôr vypustila aj státisíce amerických diplomatických depeší, ktoré na americkú vládu vrhli zlé svetlo.
Austrálsky rodák Assange žil v Británii. Keď však londýnsky súd rozhodol o jeho vydaní do Štokholmu, Assange utiekol na ekvádorskú ambasádu, kde požiadal o azyl. Na veľvyslanectve sa skrýva už od vlaňajšieho júla, s tým, že len čo budovu opustí, tak mu hrozí zatknutie. „Pravdou je, že milujem dobrý boj,“ povedal 41-ročný aktivista o svojej kandidatúre. „Mnohí ľudia rátajú s tým, že budem silný. Samozrejme, chcem svoju slobodu. No väznenie mi dáva čas na premýšľanie,“ povedal.
Assangeova strana teraz potrebuje získať 500 členov, aby sa vôbec mohla o hlasy vo voľbách uchádzať. To by nemal byť problém, rovnako ako financie na kampaň – pomoc novej strane už prisľúbil melbournský boháč, bývalý prominentný bankár, Philip Wollen.
Kandidatúra aktivistu na úteku však môže byť tvrdým orieškom pre volebnú komisiu, ktorá bude musieť určiť, či Assange vôbec spĺňa podmienky voliteľnosti. Problémom by mohol byť jeho dlhodobý pobyt v zahraničí alebo prijatie azylu od Ekvádoru, čo môže spochybniť jeho lojalitu voči Austrálii.