Železná lady Thatcherová zmenila tvár Británie

Rozhodnosťou a neústupčivosťou si vyslúžila prezývku "železná lady". Vďaka nej dokázala očistiť pošramotenú povesť Veľkej Británie a vrátiť ju medzi veľmoci na zahraničnej politickej scéne.

08.04.2013 15:29
Margaret Thatcherová Foto:
Margaret Thatcherová
debata (23)

Jediná žena v histórii v úrade britského premiéra Margaret Thatcherová, ktorá v pondelok vo veku 87 rokov zomrela, stála na čele vlády 11 rokov.

V tejto funkcii liberálna ekonómka tiež značne prispela k strhnutiu železnej opony, keď trvalo presadzovala tvrdý postoj voči komunistickým režimom a podporou Michaila Gorbačova pomohla zotrieť bariéry medzi Východom a Západom.

Z úradu britskej premiérky odstúpila táto preslávená euroskeptička v novembri 1990 pod vplyvom tlakov vo vnútri svojej Konzervatívnej strany, hoci ju trikrát priviedla k víťazstvu a tešila sa povesti najúspešnejšieho britského ministerského predsedu povojnovej éry.

Na čele kabinetu stála Thatcherová v máji 1979. V čase, keď Británia strácala pozíciu svetovej veľmoci. Tvrdé a rázne hospodárske opatrenia, okrem iného krátenie verejných výdavkov, rušenie úradov a poradných zborov, zníženie daní z príjmu a zdvojnásobenie dane z obratu, ku ktorým Thatcherová siahla, priniesli pozitívne zmeny.

Zhoršila sa však situácia neziskových kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií a zvyšoval sa počet nezamestnaných.

Horlivá euroskeptička

„Od fiaska v Sueze v roku 1956 bola britská zahraničná politika jediným dlhým ústupom,“ napísala Thatcherová vo svojich pamätiach. A práve s pokračovaním takejto politiky zrejme počítal aj argentínsky diktátor Leopold Galtieri, keď v apríli 1982 obsadil britské Falklandské ostrovy v južnom Atlantiku. Neočakával ale, že železná lady zaujme taký energický postoj a pustí sa do vojny. Tú nakoniec vyhrala a koncom toho istého roka slávila jej Konzervatívna strana drvivej víťazstvo vo voľbách.

Nemenej razantne zakročila proti odborovému hnutiu. Štrajk baníkov v roku 1984 proti prepúšťaniu trval 11 mesiacov, premiérka však neustúpila. Odborári svoj zápas prehrali a dovtedy sa značná spoločenská sila odborov v Británii podstatne zmenšila.

Thatcherová sa preslávila aj ako horlivá euroskeptička. Do histórie Európskej únie (vtedy ešte Európskeho spoločenstva) sa zapísala svojím výrokom „chcem svoje peniaze späť“, ktorým v novembri 1979 na summite EÚ v Dubline začala boj za zníženie príspevkov do rozpočtu únie. Zľavu, trvajúcu dodnes, získala Británia v júni 1984. V lete 1999 na otázku, či je pre odchod svojej krajiny z EÚ, odpovedala: „Samozrejme že som, ukázalo sa to (príslušnosť Británie k EÚ) ako skutočná pohroma.“ Pri zavádzaní eura (od januára 1999) mu prorokovala iba tri roky.

Margaret Hilda Thatcherová (rodená Robertsová) sa narodila 13. októbra 1925 v Granthame v grófstve Lincoln. Vyštudovala chémiu na Oxfordskej univerzite a neskôr právo. V roku 1959 bola zvolená za členku Dolnej snemovne za obvod Finchley. Poslankyňou bola až do apríla 1992. Líderkou Konzervatívnej strany sa stala vo februári 1975. Vedľa funkcie ministerskej predsedníčky bola v rokoch 1979 až 1990 ministerkou štátnej správy a prvým lordom pokladu.

V júni 1992 bola Thatcherová povýšená do šľachtického stavu a získala titul čestnej barónky z Kestevenu; dekrétom kráľovnej Alžbety sa stala doživotným peerom Snemovne lordov. V júni 1995 prevzala z rúk kráľovnej Alžbety II. Podväzkový rád a stala sa tak po vojvodkyni z Norfolku druhou ženou mimo kruhu kráľovskej rodiny, ktorej sa tohto najvyššieho rytierskeho vyznamenania dostalo.

Je autorkou mnohých publikácií, okrem iného aj Roky na Downing Street (1993). Bolo o nej nakrútených niekoľko filmov. Veľkého ohlasu sa dočkal snímok Železná lady z roku 2011, za ktorý získala hlavná protagonistka Meryl Streep Oscara.

23 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy