Foto: SITA/AP, Adrian Dennis
Viete si predstaviť Margaret Thatcherovú v dnešnej politike?
Thatcherová tak ovplyvnila spôsob, akým sa dnes pozeráme na úlohu vlády a úlohu trhov, že by sa v súčasnej politike cítila ako doma. To je však len otázka podstaty. Jej štýl – bola extrémne rozhodná, veľmi ideologická a dominujúca – bol možný len v istom období britských dejín, v 80. rokoch. Nakoniec však spôsob, akým svoju politiku presadzovala a ktorým sa odcudzila aj svojim bývalým kolegom, viedol k jej pádu. Ak by Thatcherová bola vo vrcholovej politike dnes, ocitla by sa v politickom a sociálnom prostredí, ktoré sama vytvorila, ale pre svoje spôsoby by v ňom dnes zrejme dlho nevydržala.
K Margaret Thatcherovej často prirovnávajú inú silnú ženu dneška, nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Je to porovnanie presné alebo je založené len na vonkajšej podobnosti, keďže obe sú ženy vo vysokej politike?
Myslím, že k porovnávaniu zvádza práve len to, že sú ženy. Medzi nemeckou kancelárkou a britskou expremiérkou sú veľmi veľké rozdiely. Hoci sú obe pravicové političky, Merkelová sa pohybuje v úplne odlišnom politickom systéme. Thatcherová ťažila z toho, že bola šéfkou strany v prostredí s väčšinovým volebným systémom. Mohla tak získať úplnú moc v štáte a vo voľbách jej na to stačilo o čosi viac ako 40 percent hlasov. Keď sa už dostala k moci, mohla si robiť, čo chcela. Merkelová, naopak, musí pracovať v systéme koalícií. Thatcherovej by koaličná vláda nesedela. Nebola političkou, ktorá hľadala konsenzus. V skutočnosti robila presný opak.
Kým Merkelová je momentálne synonymom európskosti, Thatcherová proti európskej politickej integrácii od začiatku ostro vystupovala. Myslíte si, že v dnešnej Británii by skôr ako ku konzervatívcom patrila k radikálne protieurópskej Strane za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP)?
Hoci je UKIP najmä o nepriateľstve voči Európe, táto strana je aj protiprisťahovalecká a staromódna, čo sa týka britskosti a tradičných britských hodnôt. A to je aj Margaret Thatcherová. Takže si myslím, že takýto predpoklad je správny. Thatcherová by zrejme dnes bola buď súčasťou extrémneho krídla Konzervatívnej strany, alebo by bola priamo v UKIP. Práve jej postoj k Európe pritom bol jednou z vecí, ktoré viedli k jej pádu. Thatcherová bola v tejto téme veľmi impulzívna, bola doslova posadnutá britskou suverenitou, nechcela, aby bola poškvrnená dohodami a spoluprácou v európskom kontexte. Takže Thatcherová je osobou, v ktorej sa aj UKIP vidí a táto strana ju považuje až za akúsi patrónku.
Bola Thatcherová proti prehlbovaniu európskej integrácie pre príslovečný britský izolacionizmus alebo je súčasná britská pravica euroskeptická kvôli Thatcherovej?
V čase, keď Thatcherová najviac burcovala proti europeizácii, ku koncu osemdesiatych rokov, bola britská ľavica veľmi proeurópska a podporovala zavádzanie európskych regulácií. Vtedajší labouristi vnímali Európu ako ochrancu britských pracujúcich práve proti Margaret Thatcherovej. Takže nie všetci Briti sú ostrovní izolacionisti s nepriateľským postojom k Európe ako Thatcherová. Dokonca aj v Konzervatívnej strane bolo za jej čias krídlo, ktoré vnímalo európsku integráciu priaznivo a chcelo dokonca Spojené kráľovstvo zapojiť do projektu spoločnej meny. Thatcherová však mala na stranu veľký vplyv a zmenila ju natoľko, že existenciu proeurópskeho krídla takmer znemožnila. Dnes je aj kvôli nej takmer nemožné byť zároveň konzervatívcom a proeurópskym politikom.
V mori kondolencií po oznámení jej smrti sa objavili aj výroky, ktoré o mŕtvej nehovorili len dobre. Bývalý londýnsky starosta „Červený Ken“ Livingstone napríklad povedal, že všetko, čo je dnes v Británii zlé, je Thatcherovej dedičstvom. Je to voči nej spravodlivé?
To si nemyslí len Livingstone, ale aj mnoho ďalších ľudí. Ešte pred Thatcherovej smrťou sa robil prieskum, v ktorom sa ľudí pýtali, či jej vláda bola pre Britániu dobrá alebo zlá. Štyridsať percent ju vnímalo priaznivo a 41 nepriaznivo. Takže krajina je pomerne rovnomerne rozdelená. A tak, ako má v Británii mnoho ľudí totožný názor s Livingstonom, je tu rovnako veľká skupina, podľa ktorej zase Thatcherovej Británia vďačí za všetko, čo je tu dnes dobré. Ani jedna z týchto skupín samozrejme nemá pravdu.
A čo je teda Thatcherovej dedičstvom?
Keď Thatcherová v roku 1979 nastúpila do úradu, Británia bola pomerne rovnostárskou spoločnosťou. Thatcherová to zmenila. Za jej vlády síce ekonomika začala rýchlo rásť, ale len za cenu prehlbovania nerovností. Británia sa stala spoločnosťou, kde zrazu bolo omnoho viac ľudí závislých od dávok a od podpory v nezamestnanosti. Tento problém nezmizol, pretrval dodnes, krajina sa ho už nezbavila. Expremiérke sa však podarilo naštartovať a posilniť britské národné hospodárstvo. Jej dedičstvom je preto dynamickejšia ekonomika, zároveň však spoločnosť s väčšími rozdielmi. Aj to je príčinou, prečo sú názory na ňu také rozdielne. Vďaka tomuto systému sa mnohí majú omnoho lepšie a mnohí zase omnoho horšie. Británia sa za Thatcherovej vlády začala podobať viac na Ameriku ako na ostatné európske spoločnosti.
Tieto argumenty však boli známe už počas jej éry a ani vtedy nepatrila medzi všeobecne obľúbených politikov. Ako je potom možné, že pomerne jasne trikrát vyhrala voľby?
V prvých voľbách, v ktorých získala vôbec najviac hlasov, vyše 43 percent, stála proti nepopulárnej labouristickej vláde. Kabinet premiéra Jamesa Callaghana zlyhal na mnohých úrovniach a zanechal Britániu v zlom stave. Thatcherová v tom čase úmyselne zmierňovala svoje názory, v roku 1979 nebola Thatcherovou, na ktorú dnes spomíname. Ani vtedy nebola osobne veľmi obľúbená, v popularite ju predstihol dokonca aj Callaghan. Víťazstvo tak zaznamenala skôr Konzervatívna strana ako jej vtedajšia líderka.
Keď už sa dostala k moci, ťažila z rozpadu labouristov. Strana sa v opozícii posunula veľmi doľava a na dôvažok sa rozštiepila. Vo voľbách v roku 1983 navyše ľavica jednoznačne podporovala jednostranné jadrové odzbrojenie, čo nebol názor, s ktorým by sa väčšina Britov stotožňovala. Konzervatívci vtedy vďaka volebnému systému získali drvivé víťazstvo, hoci získali menej hlasov ako pred štyrmi rokmi a menej hlasov ako opozícia, ak by bola jednou stranou.
Ani v roku 1987 Thatcherová neprekonala samu seba spred ôsmich rokov. Ťažila z volebného systému a z posunu labouristov k extrémnej ľavici, čo neskôr zvrátil až Tony Blair. Svojím spôsobom mala šťastie. Ak sa pozrieme na dobové prieskumy, mnoho ľudí priznalo, že nevolilo konzervatívcov pre jej politiku, ale preto, že v rozdrobenej a nepoužiteľnej opozícii nevideli alternatívu.
Pomohla jej aj vojna o Falklandy?
Objavujú sa názory, že konflikt bol jednou z príčin jej úspechu v roku 1983. Ale ja si myslím, že by vyhrala i tak. Thatcherová však vďaka vojne získala imidž rozhodného lídra. Iróniou je, že jedným z dôvodov, prečo sa argentínska junta rozhodla zaútočiť, boli Thatcherovej úsporné opatrenia, ktoré skresali britskú vojenskú prítomnosť v oblasti. Thatcherovej, ktorá už vtedy mala prezývku Železná lady, však jej rozhodnosť pomohla, Briti boli z posledných rokov zvyknutí na váhavých a neefektívnych lídrov a jej rozhodnosť sa im páčila.
Britská ľavica ostro kritizuje Thatcherovej reformy. Bývalý labouristický premiér Tony Blair však sám priznal, že staval na tom, čo Thatcherová vybudovala a že to nechcel zvrátiť. Nie je to v rozpore?
Mnoho ľudí v Británii Tonyho Blaira ani nepovažuje za ľavičiara. Thatcherová výrazne obmedzila úlohu štátu a zdôrazňovala význam trhu. Tony Blair to prijal. Veril, že môžeme mať spravodlivejšiu spoločnosť, ale najlepšie je zároveň mať aj dynamickú trhovú ekonomiku. V tom prevzal Thatcherovej spôsoby – voľný trh, malá vláda. Zároveň však chcel, aby sa z Británie znova stala spoločnosť s menšími rozdielmi, hoci si mnohí myslia, že to súčasne nie je možné. V dnešnej Labouristickej strane by ste nenašli mnoho ľudí, ktorí by hlásali to, čo on.