„Jeho aktéri môžu byť známi, lebo prvý človek svetovej organizácie bude pravdepodobne z východnej Európy,“ poznamenáva agentúra vo svojej analýze.
Podľa nepísaných pravidiel svetovej organizácie generálny tajomník s päťročným funkčným obdobím vzíde rotačným systémom z piatich geografických regiónov. Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN vlastného kandidáta nestavia. Východoeurópska skupina, medzi 23 členov ktorej patrí aj Slovensko, doteraz nikdy nemala svojho zástupcu na najvyššom poste OSN. Poradie by preto teraz malo padnúť na ňu.
Agentúra spomína viacerých možných uchádzačov, o ktorých sa špekuluje v odborných kruhoch i médiách. Iba pri jednej krajine ale uvádza až dve mená. „Slovensko môže mať dvoch potenciálnych kandidátov v osobách popredných diplomatov. Jedným je Miroslav Lajčák, ktorý dnes znova stojí na čele bratislavskej diplomacie a predtým bol predstaviteľom OSN v Bosne a Hercegovine. Druhým je Ján Kubiš, bývalý slovenský minister zahraničných vecí, ktorý okrem iného bol aj šéfom Európskej hospodárskej komisie OSN a teraz pôsobí ako osobitný splnomocnenec generálneho tajomníka OSN v Afganistane,“ píše MTI.
S odvolaním sa na diplomatické zdroje MTI pripúšťa, že o post šéfa svetovej organizácie by mohol mať záujem aj Vuk Jeremič, bývalý minister zahraničných vecí Srbska a súčasný predseda Valného zhromaždenia OSN. Vyhliadky na naplnenie svojich ambícií si však Jeremič tento týždeň výrazne oslabil, keď zorganizoval Spojenými štátmi bojkotovanú rozpravu o práci medzinárodného tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii.
Diskusiu v New Yorku srbský prezident Tomislav Nikolič využil na ostrú kritiku haagskeho súdu, ktorý prirovnal k inkvizícii. „Jeremič môže rátať s tým, že sa za neho postaví Rusko,“ píše MTI, „chýbať mu však určite bude podpora USA a sotva ju získa aj od dvoch ďalších západných stálych členov Bezpečnostnej rady. Kandidát na generálneho tajomníka OSN by si pritom ako prvú vec mal zaistiť podporu Bezpečnostnej rady OSN,“ pripomína agentúra.
Slabnú aj nádeje bývalého slovinského prezidenta Danila Türka, o ktorom sa aj vzhľadom na jeho niekdajšiu úspešnú kariéru v štruktúrach OSN dlhšie uvažovalo ako o favoritovi medzi možnými nástupcami Juhokórejčana Pan Ki-muna. „Jeho zvolenie sa malo opierať o dva strategické piliere: o to, že jeho vlasť získa dvojročný post nestáleho člena Bezpečnostnej rady, a že on sám bude znovuzvolený za hlavu štátu,“ píše MTI a pripomína, že Slovinsko na jeseň 2011 podľahlo Azerbajdžanu v zápase o kreslo v BR OSN a Türkovi sa vlani nepodarilo udržať si prezidentský post.
Šance sa, naopak, pripisujú bývalej šéfke bulharskej diplomacie Irine Georgievovej Bokovovej, ktorá je v súčasnosti šéfkou UNESCO. Podľa MTI môžu mať ambície presadiť svojho človeka na čelo OSN aj Poľsko a Rumunsko, hoci Varšava ani Bukurešť zatiaľ nezačali testovať priechodnosť konkrétnych osobností.
Vývoj pred voľbou nového šéfa OSN môžu ovplyvniť aj vonkajšie faktory, ako napríklad personálne pohyby súvisiace so zostavovaním novej Európskej komisie, keďže tej súčasnej na budúci rok vyprší mandát. „Ak niektorý východoeurópsky politik neuspeje v úsilí o získanie vyhliadnutého postu, potom sa Európska únia môže pustiť do lobovania, aby dotyčný získal pozíciu generálneho tajomníka OSN,“ pripomína MTI.
