Thatcherová naučila Reagana dôverovať Gorbačovovi

Foto: Archív autora

Chad A. Martin Chad A. Martin

„Podobne uvažovalo veľa konzervatívnych odporcov komunizmu. Viedlo to však aj ku kontroverzným postojom,“ hovorí pre Pravdu Chad A. Martin, historik a politológ z univerzity v Indianapolise. Zosnulej bývalej britskej premiérke americký odborník priznáva zásluhy na kolapse komunistickej ríše, zároveň však naznačuje, že tento význam netreba preceňovať.

Mala by sa v prípade Thatcherovej zvlášť vyzdvihovať jej úloha pri páde komunizmu?

Nazdávam sa, že treba postupovať opatrne, aby sa Thatcherovej neprisudzovalo priveľa. Existuje sklon zveličovať výsledky významných osobností hneď po ich smrti. Treba si tiež pamätať zlé veci spolu s dobrými. Mnohí v Británii nezabudli na zničujúce dôsledky jej domácej politiky.

Ako teda vyzerá nezaujatý pohľad na dve veličiny – Thatcherová a komunizmus?

Jej úloha pri skoncovaní s komunizmom je zložitá. Zásadne vystupovala proti komunistickej ideológii. Špeciálne to vyplývalo z jej silnej podpory pre voľný kapitalistický trh. Povedal by som, že trh v tomto poňatí vnímala nielen ako ekonomickú voľbu, ale aj ako morálny záväzok. Dokonca sa zdalo, že Thatcherová sa nazdávala, že voľný trh dokáže vyriešiť akýkoľvek politický aj hospodársky problém…

…čo istotne nie je takpovediac zázračný, jediný nástroj.

Podobne uvažovalo veľa konzervatívnych odporcov komunizmu. Viedlo to však aj ku kontroverzným postojom. Spomeňme si napríklad, ako Thatcherová podporovala protikomunistický diktátorský režim Augusta Pinocheta v Čile. Môžeme poukázať aj na jej tiché schvaľovanie apartheidu v Juhoafrickej republike a na opozíciu vo vzťahu ku komunisticky prepojenému Africkému národnému kongresu.

Vtedajší prezident USA Ronald Reagan bol tiež dôrazný antikomunista. O Sovietskom zväze sa vyjadroval ako o ríši zla. Dalo by sa povedať, že sa s Thatcherovou úplne zhodoval?

Samozrejme, že aj šéf Bieleho domu používal takpovediac rovnaký krajčírsky meter ako britská premiérka. Čo mali obaja napríklad spoločné? Aj Reagan podporoval antikomunistov s pochybnou povesťou, hlavne smutne známych v Strednej Amerike. Rozdiel medzi nimi dvomi by som videl v tom, že jeho oddanosť voľnému trhu bola viac intelektuálna a inštinktívna. Nepochybujem o tom, že Reagan mal oveľa menej načítané o ekonomike ako Thatcherová. Boli spojenci, to áno, ale stalo sa, že ich vzťahy zaškrípali.

Kedy?

Thatcherovú napríklad znepokojilo, keď Američania v roku 1983 podnikli inváziu na Grenadu. Uskutočnili ju bez predchádzajúcej diskusie s Londýnom. Grenada pritom bola súčasťou Commonwealthu (Britského spoločenstva národov). Pýtali ste sa však na postoj obidvoch štátnikov k sovietskemu impériu. Odpoveď znie, že Reagan a Thatcherová sa takmer úplne zhodovali v potrebe zápasiť s komunizmom v Európe.

Slovíčkom takmer ste zrejme naznačili nejaké odlišnosti…

…a môžeme sa vrátiť k prvej otázke v rozhovore. Značná zásluha Thatcherovej pri pomoci ukončiť studenú vojnu sa dá vystopovať v jej vplyve na Reagana. Z amerického prezidenta bola cítiť pudová nedôvera k sovietskym vodcom. Reagan citlivo vnímal stalinské obdobie a ako už bola reč, preslávene označil Sovietsky zväz za ríšu zla, ktorá túžila ovládnuť svet. Ujal sa moci, keď ešte stále vládol Leonid Brežnev a po jeho smrti mal do činenia so zvyškom kremeľských starcov – s Jurijom Andropovom a Konstantinom Černenkom. Všetci boli odmeraní technokrati a Reagan nikomu z nich nedôveroval.

To isté sa asi dá povedať aj o Thatcherovej.

Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že nie je typom političky, ktorá by sprostredkovala dohodu medzi Spojenými štátmi americkými a Sovietskym zväzom. Jej protikomunistické presvedčenie bolo veľmi dobre známe. Vo svojich prejavoch v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa podobne ako Reagan zmieňovala o Sovietskom zväze ako o diktátorskom režime, ktorý si chce podmaniť svet. Nečudo, že jeden moskovský novinár jej v roku 1976 vymyslel prezývku Železná lady. Myslel to ako urážku britskej političky, ale jej stúpenci si to neskôr osvojili ako kompliment. Keď Reagan vystupňoval studenú vojnu rýchlou výrobou jadrových hlavíc, Thatcherová mu umožnila využiť britské základne pre rakety stredného doletu napriek vášnivým protestom obyvateľstva.

Pristavme sa pri vplyve Thatcherovej na Reagana.

Hneď po jej prvom stretnutí s Michailom Gorbačovom v Londýne v roku 1984 uznala, že ide o nový typ sovietskeho lídra. Bolo to rok pred tým, ako sa dostal k moci. Po stretnutí o ňom poznamenala, že spoznala človeka, s ktorým sa dá rokovať. Keď sa dostal do Kremľa, jej vzťah s ním sa posilnil. Počas daného obdobia vyvinula vplyv na Reagana, aby ho presvedčila, že Gorbačovovi môže dôverovať. Viedlo to k sérii dôležitých americko-sovietskych vrcholných schôdzok, ktoré otvorili cestu k ukončeniu studenej vojny.

Ako Reagan konkrétne pochopil, že sa nemá obrátiť chrbtom k novému šéfovi Kremľa?

Ako príklad sa dá uviesť, že keď Thatcherová zlepšila britsko-sovietske vzťahy, tak Reagan ju onedlho nasledoval. V roku 1987 navštívila Moskvu, čo sa dalo vnímať ako vypustenie testovacieho balónika, ktorý otvoril cestu k tomu, aby o rok neskôr prezident USA priletel navštíviť vodcu Sovietskeho zväzu. Dialóg medzi Washingtonom a Moskvou sa ešte viac rozvinul po zvolení Georgea Busha v roku 1988 do Bieleho domu a vyjednávania sa stali plodnejšie. Ani v prípade Reagana, ani v prípade Busha by nedošlo k skorším rokovaniam so Sovietmi bez vplyvu Thatcherovej. Mimochodom, je zaujímavé, že s Gorbačovom mala podobný názor na jednu vec, v čom sa pritom odlišovala od Reagana.

Foto: SITA/AP, Gerald Penny

thatcherová, gorbačov, Margaret Thatcherová s Michailom Gorbačovom v Londýne, na snímke z roku 1984.

Čo to bolo?

Je pozoruhodné, že obaja – Thatcherová a Gorbačov – si mysleli, že Reaganova náklonnosť k jeho domácemu vojenskému projektu bola kontraproduktívna. Išlo o technologicky nemožný program SDI, ktorý dostal pomenovanie hviezdne vojny. Napriek tomu, že mi chýba dôkaz, tak sa nazdávam, že Gorbačov sa ubezpečil o tom, že je to len americký trik na základe toho, že Reaganov najsilnejší spojenec (Thatcherová) si tiež myslel, že je to úplne nereálne. Keď hovoríme o jej zahraničnej politike, treba sa ešte zmieniť o tom, že podporovala protikomunistické hnutia v Európe. Napríklad v roku 1988 sa jej podarilo navštíviť Poľsko, kde sa po prijatí u komunistických funkcionárov stretla v Gdansku s predákom Solidarity Lechom Walesom. Na opačnej strane však nepodporovala znovuzjednotenie Nemecka.

Bolo by ťažšie ukončiť éru studenej vojny bez viac ako jedného desaťročia vládnutia Thatcherovej?

Mne sa zdá, že sovietsky komunizmus bol predurčený na pád v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Jednoducho nedokázal poskytnúť svojim občanom životnú úroveň, akú čoraz viac očakávali, a infraštruktúra krajiny bola zaostalá. Za pozoruhodnú skutočnosť považujem to, že režim sa zrútil tak pokojne. Nepopieram, že tento pád sprevádzali násilné ozveny – od Bosny až po Čečensko, ale mohlo to byť oveľa horšie. Odpoviem na otázku slovami, že bez vodcovstva ľudí ako Gorbačov, Thatcherová, Reagan, Bush, pápež Ján Pavol II., Václav Havel, Walesa a ďalších to mohlo vyzerať strašne. Na obidvoch stranách sa totiž nachádzali aj zástancovia tvrdej línie, ktorí odmietali akékoľvek zmierenie. V stručnosti doplním, že reputácia Thatcherovej je zmiešaná. Podobne ako niekdajší britský premiér Winston Churchill je vychvaľovaná viac v zahraničí ako v rodnej krajine. Jej zahraničná politika z nej urobila populárnu líderku v USA a evidentne vo východnej Európe, domáca politika však spôsobila niečo iné – Thatcherová sa stala v Británii kontroverznou, niekedy až zatracovanou osobou.