Na čo momentálne vyšetrovatelia útokov v Bostone sústredia pozornosť, ako vyzerá tento proces?
Prvou z kľúčových oblastí, na ktorú sa vyšetrovatelia zameriavajú, je to, že si od začiatku prechádzajú všetky spravodajské informácie, ktoré mali k dispozícii pred útokmi. Je to preto, že sa snažia nájsť akúkoľvek stopu, ktorá by viedla k páchateľovi či páchateľom. Druhou dôležitou oblasťou je štúdium všetkých záznamov, ktoré majú z miesta činu k dispozícii. Aj tie, ktoré vznikli niekoľko hodín pred útokmi. Hľadajú možných podozrivých. Tretie, čomu venujú pozornosť, sú ,samozrejme, forenzné dôkazy. Odpálené bomby dávajú dokopy, kúsok po kúsku. Preverujú aj ostatné materiálne dôkazy. Tieto tri oblasti sú v centre pozornosti. Problémom je, že sa zatiaľ nikto neprihlásil k zodpovednosti. Teroristi pritom majú radi publicitu. Predpokladám však, že FBI pracuje s mnohými teóriami, kto to mohol spáchať.
Ktorá z týchto troch oblastí, ktoré ste spomenuli, môže
najviac prispieť k objaveniu toho, kto útoky pripravil?
V boji s terorizmom sú vždy kľúčové spravodajské informácie. Je to
o tom, že sa bezpečnostné služby snažia v prvom rade útokom zabrániť.
Ak sa to nepodarí, vidíme následky ako v Bostone. Keď už však k niečomu
dôjde, aj tak je potrebné zase sa pozrieť na informácie, ktoré máme
k dispozícii. Vo svetle udalostí sa totiž môžu javiť inak. Niekto si
môže všimnúť fakt, ktorý predtým nevyzeral dôležitý. Je to ako
skladačka, do ktorej dopĺňate to, čo máte. A potom sa dostanete na stopu,
ktorú sledujete.
Čo dokážu povedať bomby o páchateľoch?
Môžu pomôcť. Niektoré teroristické skupiny používajú určitý typ
zariadení. V tomto prípade asi išlo o bomby s guľôčkovými ložiskami
či šrapnelmi. Pravdepodobne to nebol samovražedný útok. To by bola skôr
taktika džihádistov. Takže, áno, výbušné zariadenie môže niečo
prezradiť o výrobcoch. Ak by vyšlo najavo, že ich odpálili na diaľku,
napríklad pomocou mobilného telefónu, svedčilo by to o sofistikovanejšom
prístupe. Z mojich skúsenosti v Británii však viem, čo dokážu aj
pomerne jednoduché bomby.
Kto teda mohol pripraviť masaker v Bostone na základe toho, ako
útok vyzeral? Spomenuli ste, že pri džihádistoch by to mohol byť skôr
samovražedný útok. Ale okrem 11. septembra 2001 takto USA
nezasiahli.
Je pravda, že džidádisti nie vždy využívajú samovražedné útoky. Podľa
toho, čo doteraz vieme, by som však naozaj skôr povedal, že za útokmi na
maratón v Bostone stojí nejaká krajne pravicová organizácia. Neprekvapilo
by ma to. Taliban napríklad už vyhlásil, že to neurobil. Takže je to
pravdepodobne domáci terorizmus. Myslím, že by mohlo ísť o jednu z tých
skupín, ktoré bojujú s vládou a chceli spôsobiť šok a hrôzu. Ukázať
Amerike, že nie je bezpečná. Že je slabá, napriek bezpečnostným
opatreniam. Mohlo ísť aj o čin jednotlivca, osamelého vlka.
K masakru sa zatiaľ nikto neprihlásil. Hovorí to niečo
o útoku? Teroristi, ako ste povedali, majú radi publicitu.
Práve fakt, že sa doteraz nikto neprihlásil k zodpovednosti, by mohol
svedčiť o tom, že útoky pripravil jednotlivec. Pozrite sa na Andersa
Breivika v Nórsku. Takmer nikto mu nevenoval pozornosť. A skončilo sa to
tak, že zabíjal ľudí. Takže v Bostone mohlo tiež ísť o jednotlivca,
ktorý mal pocit, že mu niekto krivdí.
Počas udalostí, akým je maratón v Bostone, sú bežné pomerne
prísne bezpečnostné opatrenia. Ako teda došlo k útokom? Je možné, že
zlyhali tajné služby a bezpečnostné zložky, ktoré podcenili nejakú
hrozbu?
Ak to bol jednotlivec, ktorý unikol pozornosti, nebolo preňho až také
ťažké zaútočiť. Vo väčšine prípadov pri podobných podujatiach
neprechádzajú ľudia kontrolami. Štát nedokáže ochrániť všetkých
obyvateľov. Veľmi by ma prekvapilo, keby existovalo nejaké podozrenie na
skutočnú hrozbu, ale polícia by ju nebrala vážne. Ako som však povedal, na
sto percent nedokážeme ochrániť všetkých.
Vo svojej prvej reakcii na útoky americký prezident Barack Obama
nepoužil slovo terorizmus. Bol to teda podľa vás teroristický
útok?
Všetko iné by bolo mimoriadne prekvapujúce. Chápem, že Obama nechcel hneď
hovoriť o vojne proti terorizmu, alebo podobne, lebo chcel najprv vidieť
fakty. Bežní zločinci však neurobia niečo také, čo sa stalo v Bostone.
Teda, že by odpálili bomby, ktoré by zabili každého, kto bol v dosahu
výbuchu. Takto obyčajní kriminálnici nekonajú. To, čo sa stalo v Bostone,
bol teroristický čin.
Ako bude Amerika reagovať? Novými bezpečnostnými
opatreniami?
Čo sa týka postupov bezpečnostných zložiek, tie sa príliš nezmenia.
Možno uvidíme väčšie zapojenie verejnosti do týchto opatrení, či skôr
zameranie sa na to, aby si ľudia viac všímali, čo sa deje okolo nich. Len
v Británii sa tajná služba MI5 od 11. septembra 2001 zaoberala
43 pravdepodobne vážnymi hrozbami. Naozaj je to veľa. Verejnosť a vláda
musia viac spolupracovať. Samozrejme, že sa vyskytnú aj omyly, ale
ostražitosť je namieste.