Beate Zschäpeová čelí obvineniu zo spolupáchateľstva pri vraždách ôsmich nemeckých Turkov, jedného Gréka a jednej policajtky. Ďalší traja ľudia sú obvinení z napomáhania neonacistom pri ich zločinoch.
„Očakávam, že proces odhalí príčiny toho, ako sa takáto séria vrážd mohla v Nemecku stať bez toho, aby úrady desať rokov mali čo i len podozrenie,“ povedal pre Pravdu Orkan Kösemen, ktorý sa v Bertelsmannovej nadácii zaoberá otázkami extrémizmu a prisťahovalectva. „V najlepšom prípade môže osvetliť aj sociálne zázemie neonacistickej bunky, zistiť, kto všetko jej pomáhal a aké mala prepojenia na úrady viacerých spolkových krajín,“ dodal.
Terčom prisťahovalci
Najväčší proces s neonacistami v nemeckých dejinách a vôbec najväčší proces s politickým pozadím od súdu s teroristami z Frakcie Červenej armády v sedemdesiatych rokoch púta v Nemecku obrovskú pozornosť. Pred budovou krajinského súdu v Mníchove sa zišli desiatky ľudí, mnohí z nich tureckého pôvodu. Nad ich hlavami viali transparenty – na jednom z nich sa písalo: „Zschäpeová, Hitlerovo dieťa, neunikneš trestu.“ Na poriadok dohliadalo päť stovák policajtov, ktorí do budovy vpúšťali len po dôkladnej prehliadke.
Bunka Národnosocialistického podzemia v Nemecku začala vyčíňať už pred desaťročím. Za terče si vyberala drobných podnikateľov cudzieho pôvodu – vrahovia vo väčšine prípadov vstúpili do ich obchodu a niekoľkokrát do nich strelili. Vo dvoch prípadoch použili aj bomby. Neonacisti svoje konanie financovali buď z príspevkov neonacistickej scény, no peniaze získavali aj prepadmi bánk – polícia ich eviduje až pätnásť.
Vyšetrovatelia najskôr „kebabové“ vraždy, nazvané podľa tureckej špeciality, pripisovali tureckej mafii a domácu stopu prehliadli.
K obratu došlo až pred dvoma rokmi. Uwe Mundlos a Uwe Böhnhardt, výkonná časť bunky, spáchali po nevydarenej bankovej lúpeži v Eisenachu zo strachu pred zatknutím samovraždu. Ešte predtým podpálili svoj obytný príves. V jeho troskách sa našli zbrane a materiály, ktoré dvojicu s kebabovými vraždami spájali. Ich komplicka, tridsaťosemročná Zschäpeová, neskôr zapálila aj ich byt a sama sa prihlásila na polícii. Zschäpeovej, ktorá je ironicky polovičná Rumunka, hrozí v prípade uznania viny doživotné väzenie.
Hľadanie vinníka
„Predtým si nikto nemyslel, že je niečo takéto možné,“ hovorí o rozsahu a plánovaní násilia voči imigrantom zo strany nemeckých extrémistov Kösemen. „No mýlili sme sa.“
Vyšetrovanie so sebou prinieslo i hľadanie vinníka v radoch štátnych orgánov. Politici obviňovali tajné služby, že sú „slepé na pravé oko“ a sústreďujú sa na hrozby zo strany islamistov, kým domáci extrémizmus prehliadajú. Škandál napokon stál miesto šéfa domácej rozviedky. Viaceré turecké spolky zašli ešte ďalej s tvrdením, že vyšetrovanie vrážd viazlo pre rasizmus nemeckej polície.
Proces budú ostro sledovať aj extrémisti. „Určite sú skupiny rozmýšľajúce o terore proti ľavici alebo imigrantom,“ tvrdí politológ Fabian Virchow o možnosti, že sa niečo podobné ešte zopakuje. „Prípadné násilnosti však zrejme nebudú mať podobnú formu, pretože to by hneď krajnú pravicu uvrhlo do podozrenia a navyše bezpečnostný aparát už zlepšil svoje údaje o krajne pravicových extrémistoch. Mohlo by to viesť k obdobiu, keď sa budú krotiť,“ povedal pre Pravdu.
Proces vyvolal obrovský záujem médií, čo začiatok procesu posunulo o tri týždne. Pôvodne totiž nemecký súd rozdelil miesta len medzi miestne médiá, no po protestoch tureckých novín a televízií a urgencii politikov musel tento systém prehodnotiť. Vstupenky do súdnej siene sa tak žrebovali, takže miestenky si napokon vybojoval napríklad ženský časopis či lokálne rádio, kým celonemecké noviny vyšli naprázdno a museli o miestenky žobroniť od šťastnejších menších médií.