Výsledok procesu, ktorý sa týkal vyvražďovania domorodých Mayov, má historický význam, keďže bývalý generál sa stal vôbec prvým človekom z Latinskej Ameriky usvedčeným zo snahy vyhladiť niektorú zo skupín obyvateľstva. Osemdesiatšesťročný Ríos Montt by mal podľa rozsudku stráviť vo väzení 50 rokov za genocídu a ďalších 30 za vojnové zločiny, proti čomu sa však plánuje odvolať, keďže naďalej trvá na svojej nevine.
Bývalý diktátor podporovaný Spojenými štátmi stál na čele Guatemaly v rokoch 1982 a 1983, keď jeho vojenský režim vyvraždil desaťtisíce obyvateľov a zapísal sa tak do dejín ako jeden z najkrvavejších počas tamojšej občianskej vojny. Tá v krajine vypukla ešte v roku 1960 a trvala až do roku 1996, pričom podľa odhadov OSN počas nej zahynulo alebo zmizlo približne 200-tisíc ľudí.
Ríos Montt sa pred súdom zodpovedal z vyhladzovania domorodých Mayov, ktorých režim obviňoval z podporovania ľavicových povstalcov. Stíhanie v jeho prípade umožnila strata trestnoprávnej imunity, ktorá ho chránila počas dlhoročného pôsobenia v guatemalskom Kongrese.