Chcel tým naznačiť, že z medailí sa spolu s bezmála desiatimi miliónmi obyvateľov Maďarska tešia aj krajania žijúci v zahraničí. Mýtus o pätnásťmiliónovom maďarskom národe však, zdá sa, definitívne padol.
Ranu z milosti mu dal maďarský Ústredný štatistický úrad, presnejšie, jeho Demografický výskumný ústav. Podľa jeho čerstvo zverejnených údajov v Karpatskej kotline, ako Budapešť eufemisticky označuje územie niekdajšieho Uhorska, sa k maďarskému pôvodu hlási už len necelých desať a pol milióna ľudí. Je to takmer o pol druha milióna menej, ako pred desiatimi rokmi.
Demografický ústav k aktuálnemu číslu dospel jednoduchým zrátaním počtu Maďarov v materskej krajine a v susedných štátoch. Vo väčšine z nich sa v uplynulých dvoch rokoch konalo sčítanie obyvateľstva a takmer všade zozbierané údaje už stihli vyhodnotiť.
Paradoxne, najväčší úbytok zaznamenali v samotnom Maďarsku. Za desať rokov tam počet osôb hlásiacich sa k maďarskému národu klesol z 9,4 milióna na 8,3 milióna. „Čiastočne to súvisí s demografickou krízou a s vysťahovalectvom,“ vysvetľuje magazín Hetek a pripomína, že pri najnovšom sčítaní počet obyvateľov krajiny prvý raz klesol pod desať miliónov. To, že podiel väčšinového národa k celkovej populácii klesol za desaťročie o takmer desatinu na súčasných 84 percent, však má aj ďalší dôvod.
„Hlavnú príčinu výskumníci vidia v tom, že počet ľudí, ktorí sa neprihlásili k nijakej národnosti, vzrástol z pol milióna na pol druha milióna,“ píše Hetek. Maďarské médiá táto národná „vlažnosť“ vzhľadom na masívnu vlasteneckú propagandu Orbánovej vlády zaskočila. Viaceré však pripomínajú, že postoj občanov treba rešpektovať, lebo ak sa niekto dobrovoľne nehlási za Maďara, tak ho zaňho nemožno označovať nasilu.
Počet osôb hlásiacich sa k maďarskej národnosti poklesol aj vo všetkých s Maďarskom susediacich krajinách. V Rumunsku o takmer 180-tisíc, na Slovensku o 62-tisíc, v Srbsku o bezmála 40-tisíc. Tiež celkový počet ľudí žijúcich v Karpatskej kotline sa podľa budapeštianskeho Demografického výskumného ústavu od prelomu tisícročí znížil o viac ako milión na súčasných 25,7 milióna. Maďarov však úbytok postihol najdramatickejšie zo všetkých tunajších etník. Na územiach, ktoré do Trianonu patrili pod uhorskú korunu, tvoria už len 40 a pol percenta celkovej populácie.
V ďalekom zahraničí sa k maďarským koreňom ani podľa najveľkorysejších odhadov nehlási štyri a pol milióna ľudí, ktorí by spolu s Maďarmi z Karpatskej kotliny naplnili mýtus o pätnásťmiliónovom národe. Sociológ Zoltán Dávid počet Maďarov žijúcich v Amerike, západnej
Európe a Austrálii odhaduje na približne jeden milión. Pätnásťmiliónový odhad vznikol z premisy, že po Trianone zostala tretina maďarského národa mimo hraníc materskej krajiny. A ak malo Maďarsko desať miliónov obyvateľov, v cudzine by ich, logicky, malo byť päť miliónov.
Toto magické číslo maďarskí politici s obľubou používajú celé desaťročia. Už predseda prvej poprevratovej vlády József Antall vyhlásil, že v duši je premiérom pätnástich miliónov Maďarov a odvtedy to každý jeho nástupca opakuje. „Všetci pritom vedia, že toto číslo je prehnané,“ poznamenal pre Pravdu rakúsky publicista maďarského pôvodu Paul Lendvai a dodal: „Ak k desiatim miliónom obyvateľov Maďarska prirátame každého jedného Maďara, nech by žil kdekoľvek, tak dostaneme nanajvýš 13 miliónov.“