„Vojna bez reflexie sa stane mechanickým masakrom,“ upozornil Heyns, ktorý pôsobí ako špeciálny spravodajca OSN pre mimosúdne a svojvoľné popravy. „Tak ako si ukončenie akékohoľvek ľudského života zaslúži aspoň zamyslenie nad týmto rozhodnutím, tak si rozhodnutie umožniť nasadenie strojov na zabíjanie ľudských bytostí zaslúži celosvetovú kolektívnu prestávku,“ vyhlásil vo svojej správe, v ktorej vystríha pred nebezpečenstvom vyvíjaných „smrtiacich autonómnych robotov“.
Roboty sa po svetových bojiskách preháňajú už dnes. Prehľadávajú budovy, likvidujú bomby a nastavujú svoj pancier tam, kde ľudia nechcú riskovať kožu. Vojenské stroje sú väčšinou diaľkovo ovládané a slúžia skôr ako obranné než útočné mechanizmy.
To sa postupne mení zavedením dronov. Pre Spojené štáty sú bezpilotné lietadlá spôsobom, ako zasiahnuť svojich nepriateľov na miestach, kde to nečakajú. Lietajúce stroje, ovládané zo vzdialených základní, dokážu zamerať teroristov v nehostinnom afgansko-pakistanskom pohraničí aj v jemenskej púšti a zabiť ich.
Drony pritom do výzbroje Američania zaradili najskôr len ako tichých pozorovateľov. S ich vyzbrojením sa nerátalo, práve pre nedostatok odpovedí na sporné etické otázky. Už aj súčasné nasadenie dronov vyvolalo vlnu kritiky a Biely dom musel reagovať sprísnením pravidiel ich používania. Barack Obama však neskôr vyhlásil, že zákaz dronov nechystá, keďže ide o najúčinnejší systém boja proti teroristom.
Pozemné operácie by si podľa neho vyžiadali omnoho viac obetí medzi vojakmi i civilistami. Roboty sú pre armády lákavé aj preto, že sa rozhodujú rýchlo a ich úsudok nezahmlievajú city. Na druhej strane, automatický bojový systém nedokáže rozpoznať, či je nepriateľ vyradený z boja, alebo či sa vzdáva.
Heyns pripustil, že rozpráva o mechanizmoch, ktoré sú zatiaľ väčšinou len vo fantázii vojenských plánovačov. Netreba si ich navyše predstavovať ako robotických zabijakov, stvárnených Arnoldom Schwarzeneggerom, len ako prepracovanejšie verzie dnešných robotov. Prvotné rozhodnutie zabíjať i charakteristiku cieľov do nich tak či tak musí naprogramovať človek. To nie je až taká vzdialená budúcnosť.
Americké vojnové letectvo oficiálne uvádza horizont necelých dvoch desaťročí. „Hoci sú ľudia na mnohé úlohy stále vhodnejší ako stroje, už v roku 2030 sa schopnosti strojov zlepšia natoľko, že človek bude najslabším ohnivkom v reťazi systémov a procesov,“ citoval americký technologický portál CNET zo správy letectva.
Podľa Heynsa vývoj rýchlo napreduje. „Kým drony stále riadia ľudia, ktorí rozhodujú o použití smrtiacej sily, zabijacké autonómne roboty sú riadené počítačmi, ktoré vyberajú ciele,“ varoval juhoafrický právnik, pracujúci pre OSN. „Možné nasadenie takýchto robotov vyvoláva obavy o ochranu života počas vojny aj mieru. Ak k tomu dôjde, rozhodovať o tom, kto bude žiť a kto nie, budú stroje a nie ľudia,“ dodal Heyns.
Odborník vyzval Radu OSN pre ľudské práva, aby pritlačila členské štáty k prijatiu dohody o moratóriu na výrobu, nákup či použitie autonómnych bojových robotov. OSN by podľa neho mala navyše urýchlene vypracovať pravidlá vedenia konfliktov, ktoré by zohľadňovali existenciu takýchto zariadení.