Opil sa Erdogan mocou? pýta sa denník Le Monde

Nastala „turecká jar“? Stáva sa z Taksimského námestia v Istanbule Tahrírske (v Káhire), ako volali niektorí demonštranti? Masové demonštrácie, ktoré prepukli minulý týždeň v blízkosti centrálneho námestia v Istanbule, budú určite predstavovať míľnik v tureckej politike, myslí si francúzsky denník Le Monde.

03.06.2013 13:52
Turecko, protesty Foto: ,
Nevinný protest proti výrubu stromov v parku sa zmenil na vlnu demonštrácií proti politike premiéra Recepa Tayyipa Erdogana.
debata (6)

Odštartovala ich hŕstka protestujúcich z „okraja spoločnosti“, ako ich rád označuje premiér Recep Tayyip Erdogan, s cieľom zachrániť mestský park pred developerským projektom spojeným so stavbou mešity. Postupne sa však zmenili na obrovské hnutie proti politike šéfa vlády, opierajúceho sa o násilné policajné represie a nadmerné používanie sily.

Hnutie sa vykryštalizovalo z nahromadeného odporu od radikálne ľavicového politického spektra po pravicové proti Erdoganovej monopolizácii moci, ktorá už trvá desať rokov. Svetská verejnosť sa stále viac a každodenne rozhorčuje nad prenikaním náboženstva do verejnej sféry a nad tým, ako Erdogan náboženstvo využíva k vládnutiu.

Napríklad len za pár dní sa prijal zákon, ktorý obmedzuje konzumáciu alkoholu. Arménsky intelektuál Nisanian bol odsúdený za „rúhanie“ na trinásť mesiacov po tom, čo kritizoval proroka Mohameda. A ankarská radnica vyzvala občanov, „aby sa správali v súlade s morálnymi hodnotami“.

Mesiace trvajúce zákroky a hromadné zatýkanie v rámci údajného boja proti terorizmu už unavujú umiernené až krajne ľavicové strany, študentské hnutia a odborové organizácie, ktoré sú hlavným terčom represií. Tureckí aláviti, čo je menšinová a liberálna vetva islamu, sa cíti diskriminovaná vládnucou Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá ich odlišnosť neuznáva.

Zoznam utláčaných skupín je dlhý. Všetci zhodne odsudzujú autoritárskeho vodcu tureckej vlády, jeho brutálny štýl, megalomanské urbanistické projekty, ktorými zahlcuje Istanbul, a klanový systém, ktorý si v tomto meste vybudoval už v čase, keď v ňom pred 20 rokmi bol starostom.

Erdoganova moc vznikla na pevných základoch po tom, čo sa jej nástup opieral o začiatok procesu rokovaní o vstupe do Európskej únie a o reformných plánoch. Posilnili ju dvoje voľby, ktoré sa premenili na referendá: v roku 2007 získala islamská strana AKP 47 percent hlasov a v roku 2011 50 percent. To umožnilo Erdoganovi zbaviť sa vnútornej opozície. Armáda, štátny aparát, justícia a médiá, ktoré sa predtým proti nemu stavali, sa stali nástrojmi v rukách vládnucej strany a jej vodcu.

V čase, keď nepokoje ovládli Taksimské námestie, televízia vysielala Erdoganovu konferenciu zo dňa boja proti fajčeniu. Policajné sily, ktorých počet sa od nástupu Erdogana k moci strojnásobil, sa beztrestne pustili do bezprecedentného násilia proti protestujúcim.

V roku 2014 má Erdogan namierené na funkciu prezidenta republiky, ktorú chce dobyť po príslušnej reforme ústavy, ktorá zavedie v Turecku prezidentský systém. Mnohí sa obávajú, že tým dôjde k ďalšiemu obmedzovaniu slobôd.

6 debata chyba