Tayyip Erdogan si verí. Pouličné zrážky, ktoré sa od minulého týždňa rozšírili z Istanbulu do desiatok miest a vyžiadali si popri stovkách ranených, tisícoch zatknutých už aj prvé ľudské obete, ho neprinútili zmeniť program. Pred odletom na severoafrické turné odmietol úvahy o začínajúcej sa Tureckej jari. „Mali v krajinách Arabskej jari systém viacerých strán?“ vylúčil podobnosť s revolúciami, ktoré zvrhli viaceré diktátorské režimy v arabskom svete.
To, že Erdoganova strana už tri razy zvíťazila v demokratických voľbách, a predvlani získala až polovicu všetkých hlasov, nespochybňuje ani turecká opozícia. Premiér podľa prieskumov zostáva najpopulárnejším politikom krajiny, rastie však aj tábor jeho odporcov, ktorí mu vyčítajú autoritárstvo a aroganciu moci.
Viac o situácii v Turecku.
Erdogan má namierené do Tuniska, kde v decembri 2010 smrť jedného mladíka, ktorý sa upálil na protest proti vládnej politike, vykresala iskru revolučného požiaru v moslimských krajinách. Prvého mučeníka majú odvčera aj protivládni demonštranti v Turecku. Hoci dvadsaťročný Mehmet Ayvalıtas nezahynul po zásahu polície, Zväz tureckých lekárov jeho smrť pripísal na účet „provokatívnej agendy vlády“.
Mladý socialistický aktivista zomrel pod kolesami taxíka, ktorého vodič v Istanbule podľa demonštrantov zámerne vrazil do ich skupiny. Ďalších štyroch zranil. Podľa Zväzu tureckých lekárov útok taxikára na demonštrantov je dôsledkom premiérových hrozieb, že proti demonštrantom môže do ulíc vyslať svojich stúpencov. „Len s námahou krotím tých päťdesiat percent, čo za mnou stoja,“ varoval opozíciu podľa denníka Daily News. „Ak zoskupia dvadsaťtisíc ľudí, ja dám dohromady dvestotisíc, ak ich bude stotisíc, ja dám dokopy milión straníckych stúpencov. Touto cestou radšej nechoďme!“ dodal.
Hlavná opozičná strana, ktorú premiér obvinil z vyprovokovania nepokojov, označila zrazeného socialistu za martýra. Organizácia Amnesty International už cez víkend hlásila dvoch mŕtvych, iné zdroje však informáciu, že by v zrážkach s políciou niekto zahynul, nepotvrdili. Počet zranených však už presiahol dve tisícky. V Istanbule ich zdravotníci registrujú 1 480, z nich dvaja včera zostávali v kritickom stave. V Ankare lekári ošetrili 414 zranených a v Izmire 420.
Všetko sa začalo pred týždňom pomerne nevinne. Hŕstka aktivistov nenásilne protestovala proti výrubu stromov v parku v centre Istanbulu. Podľa premiérom presadzovaného projektu má zeleň uvoľniť miesto pre repliku kasární, ktoré na tom mieste stáli v osmanských časoch. V „kasárňach“ má byť nákupné stredisko, luxusné byty a možno aj mestské múzeum. V ich susedstve by mala vyrásť mešita. Podľa opozície však Erdoganovi ide najmä o to, aby ju pripravil o tradičné dejisko protestných demonštrácií. Na nákladnom projekte sa navyše majú „nabaliť“ vláde blízki podnikatelia.
Premiér demonštrantom odkázal, že ich názor ho nezaujíma a v piatok rozrastajúci sa tábor protestujúcich rozprášila polícia. Brutálny zákrok poriadkových síl s použitím plastových projektilov, mimoriadne koncentrovaného slzotvorného plynu a vodných diel však odpor nezlomil. Do ulíc včera znova vyšli desaťtisíce ľudí vo viacerých mestách. Ich hlavnou požiadavkou už nie je zachovanie istanbulského parku, ale odstúpenie premiéra.
Hoci prirovnávanie vývoja v Turecku k Arabskej jari považujú viacerí politickí analytici za prehnané, ide o vážne varovanie Erdoganovi, ktorý by si na budúci rok chcel presadnúť do kresla hlavy štátu. Predtým má ešte v pláne zmenou ústavy premeniť Turecko na prezidentskú republiku. Zomknutie síl dosiaľ roztrieštenej opozície i objavujúce sa prejavy nespokojnosti vo vládnej strane mu to však ešte môžu prekaziť.