Začal sa proces s vojakom Bradleym Manningom, ktorý ukradol a vyniesol státisíce utajovaných a citlivých informácií. Prokuratúra pre neho žiada doživotie, obhajoba dúfa v miernejší trest. Manningovo oslobodenie žiadajú aj tisíce ľudí na celom svete, podľa ktorých americká armáda porušila ľudské práva svojho vojaka.
„Ľudia sú pre neho na prvom mieste. Najvyššou hodnotou je pre neho ľudský život,“ opisoval svojho klienta advokát David Coombs. „Je mladý, naivný, ale má dobré úmysly.“ Podľa Coombsa zohralo svoju úlohu aj duševné trápenie, ktoré zažíval Manning ako homosexuál v armáde, ktorá zakazovala službu gejom, otvorene sa hlásiacim k svojej orientácii. „Cítil, že musí spraviť niečo významné,“ podotkol obhajca.
Manning pôsobil v Iraku ako analytik vojenskej rozviedky. Vojakom, ktorý sám seba označuje za humanistu, priame stretnutie s vojnou otriaslo. Počas niekoľkých mesiacov zo spravodajskej siete stiahol státisíce tajných dokumentov armády USA a diplomatické depeše, v ktorých americké ambasády informovali Washington o dianí vo svete. Boli medzi nimi správy amerických ozbrojených síl z bojísk i video, na ktorom vidno vrtuľníkový útok v Iraku. Jeho obeťou sa stali civilisti vrátane fotografa agentúry Reuters. Dokumenty Manning posunul organizácii Wikileaks, ktorá ich potom zverejnila na internete. Manning tvrdí, že jeho čin mal len v Spojených štátoch upriamiť pozornosť na krvilačnosť amerických ozbrojených síl, ich neúctu k životu a odštartovať debatu o dianí v armáde i celkovo o zahraničnej politike Washingtonu.
„Veril, že táto informácia ukáže, ako si ceníme ľudský život. Trápilo ho to. Veril, že ak to uvidí americká verejnosť, začne to trápiť aj ju,“ vysvetlil advokát Manningovo zdôvodnenie zverejnenia videa. Obhajoba chce dokázať, že vojak vyberal len dokumenty, ktoré Spojené štáty nemohli vážnejšie poškodiť.
Vojenský prokurátor však sudkyni vykreslil úplne iný obraz. „Takto to vyzerá, keď sa arogancia stretne s prístupom k utajeným skutočnostiam,“ vyhlásil Joe Morrow, ktorý predostrel pohľad vlády. „Toto je prípad vojaka, ktorý systematicky zbieral dokumenty z utajených databáz a potom ich odovzdal do rúk nepriateľa,“ tvrdí žalobca. Má vraj i dôkaz o tom, že o uniknuté dokumenty sa špeciálne zaujímal napríklad líder Al-Kajdá Usama bin Ládin.
Manning pred pol rokom priznal svoju vinu v menších obvineniach v nádeji, že prokuratúra stiahne vážnejšie obvinenia. Žalobcovia však naďalej trvajú na tom, že ho treba súdiť za napomáhanie nepriateľovi. Hoci za to možno uložiť aj trest smrti, pre Manninga vraj budú žiadať len doživotie bez možnosti predčasného prepustenia. Jeho trest však bude znížený o 112 dní pre neľudské podmienky, v ktorých ho armáda doteraz držala.
Súd potrvá ešte tri mesiace, vláda chce svoj pohľad podporiť 141 svedkami, v Manningov prospech bude svedčiť päťdesiat ľudí. Časti procesu budú neverejné.
Na Manningovu podporu vystupujú tisíce ľudí na celom svete, podľa ktorých vojak len poukázal na zlé veci, ktoré sa v ozbrojených silách dejú. Manningovi priaznivci upozorňujú, že jeho čin nemal žiadne dokázateľné negatívne dôsledky, naopak, nepriamo viedol k sérii revolúcií v arabskom svete a boju proti diktatúram.