Švajčiari v referende odmietli viac priamej demokracie

Volia si miestny, kantonálny i spolkový parlament. Niekoľkokrát do roka rozhodujú v regionálnych i celoštátnych referendách. Ale voliť si ešte aj členov vlády, to už je príliš.

10.06.2013 10:12
debata (1)

Švajčiari povedali jasné nie posilneniu priamej demokracie, podľa ktorého by aj o personálnom zložení Spolkovej rady mali rozhodovať voliči.

„Bohužiaľ, tento výsledok sa dal čakať,“ konštatoval po ohlásení verdiktu poslanec za Švajčiarsku ľudovú stranu Alfred Heer. „Za sme boli len sami a aj časť členskej základne túto myšlienku odmietla,“ dodal. Práve ľudovci, ktorí sú najväčšou stranou konfederácie, návrh na priamu voľbu členov Spolkovej rady najviac podporovali.

Agenda má korene ešte pred šiestimi rokmi. Líder ľudovcov Christoph Blocher počas svojho štvorročného obdobia v Spolkovej rade nazbieral toľko škandálov, že ho už parlament v roku 2007 a opakovane ani v roku 2008 do funkcie nezvolil – a to i napriek tomu, že ľudovci boli najsilnejším zoskupením v parlamente. Strana tvrdí, že o zložení spolkovej vlády by preto mali tak ako v kantónoch rozhodovať priamo voliči a nie ich zástupcovia v parlamente, ktorí sú proti ľudovcom nepriateľsky naladení.

Podľa odporcov by sa však pri priamej voľbe ministri vyčerpávali volebnou kampaňou a nevenovali by svoju pozornosť naplno krajine.

Sedemčlenná Spolková rada slúži ako švajčiarska vláda a jeden z jej členov je vždy rok aj hlavou Švajčiarska. Jej členov volí parlament na štvorročné obdobia a hoci sa do Spolkovej rady môže dostať každý občan, v praxi si poslanci vyberajú spomedzi seba. Ak člen rady prejaví záujem vo funkcii pokračovať, je extrémne zriedkavé, že by mu parlament nevyhovel – nezvolenie Blochera je jedným z len štyroch takých prípadov.

Švajčiari okrem toho v referende jasnou väčšinou potvrdili aj sprísnenie azylového zákona. Štátne orgány by žiadosti o azyl mali posudzovať rýchlejšie, získať azyl však bude zložitejšie. Žiadatelia sa oň už nemôžu uchádzať na švajčiarskych zastupiteľstvách v cudzine, ale budú musieť fyzicky vycestovať do Švajčiarska. Ako dôvod udelenia azylu už navyše Bern nebude uznávať dezerciu či odmietnutie vojenskej služby, s výnimkou, že za to hrozí žiadateľovi drastický trest. To je napríklad prípad Eritrey, z ktorej pochádzalo vlani najviac žiadateľov o azyl.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba