Takúto možnosť by dostali ľudia s vysokým rizikom prenosu vážnych dedičných chorôb. Očakáva sa, že návrh ešte pred schvaľovaním vyvolá búrlivú diskusiu. Podľa odporcov môže byť tento zákon len začiatkom procesu, na ktorého konci bude genetická skladačka na deti ako z katalógu.
„Mitochondriálne ochorenia môžu mať na životy ich nositeľov zničujúci dosah,“ vysvetlila dôležitosť návrhu najvyššie postavená britská lekárka Sally Daviesová. „Ľudia, ktorí ich majú, musia žiť s vysiľujúcou chorobou. Postihnuté ženy riskujú, že ich prenesú na svoje deti. Vedci teraz vyvinuli prevratné nové procedúry, ktoré môžu zabrániť prenášaniu dedičných chorôb z generácie na generáciu. Takže je len správne, že sa snažíme zaviesť túto život zachraňujúcu liečbu tak rýchlo, ako sa len dá,“ povedala hlavná zdravotnícka úradníčka britskej vlády. Hoci sama Daviesová pripustila, že ide o „výrazne citlivú tému“, osobne by vraj s danou procedúrou nemala žiadny problém.
Hrôzostrašné choroby
Mitochondriálne ochorenia sú spôsobené mutáciou mitochondriálnej DNA a prenášajú sa po materskej línii. Deti, ktoré ich zdedia, môžu trpieť nevyliečiteľnými poruchami mozgu, srdcovými ochoreniami, zlyhávaním obličiek, slepotou či svalovou dystrofiou.
Mitochondrie sú vnútrobunkové telieska, ktoré majú vlastnú DNA a ktoré slúžia napríklad ako zásobárne energie. Približne jedno zo 6 500 detí sa rodí s mitochondriálnou chybou. Genetické pozmenenie embryí by však mohlo neželanému dedičstvu predísť. Proces je v pokročilej fáze výskumu, no vedci už v princípe vedia, ako na to. V hre sú dve možnosti.
Prečítajte si aj komentár Mariána Repu Krásny nový svet? Ak si chcete názor prečítať, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
V prvej z nich sa vezme už oplodnená embryonálna bunka s chorými mitochondriami. Z embryonálnej bunky sa vzápätí vyjme jadro. To sa vyjme aj z druhého, darcovského embrya, ktoré má zdravé mitochondrie. Rodičovské jadro z prvého embrya sa potom vloží do druhého. Pri druhom spôsobe sa vyjme jadro z neoplodneného vajíčka matky a nahradí jadro v zdravom vajíčku od darkyne. Ďalej sa so zdravým vajíčkom postupuje ako pri bežnom umelom oplodnení. Výsledkom tejto úpravy je dieťa, ktoré nesie genetickú informáciu troch ľudí.
Rodičia sa však nemusia obávať, že by sa dieťa nepodobalo ani na jedného z nich. Mitochondriálna DNA totiž neovplyvňuje vzhľad človeka. To má na starosti bunkové jadro, ktoré sa prenáša v celku a úprava sa ho nedotýka. Dieťa okrem toho bude mať viac ako 20-tisíc génov od svojich primárnych rodičov a len 37 od darkyne.
Deti na objednávku
Britská vláda ešte tento rok predstaví návrh regulácií procedúry, ktorým sa potom bude zaoberať parlament. Ak ho poslanci schvália, bude Spojené kráľovstvo prvou krajinou, ktorá k podobnému kroku pristúpi. Prví pacienti by mohli žiadať o zaradenie do zoznamu uchádzačov už pred koncom roku 2014.
Kým organizácie združujúce ľudí s podobným postihnutím šancu pre budúce generácie vítajú, objavujú sa aj hlasy, ktoré pred genetickými manipuláciami varujú. Jedným z argumentov proti je fakt, že v procese dôjde k zničeniu zdravého embrya. Procedúra sa navyše zatiaľ skúšala len na zvieratách. Deti, ktoré sa po nej narodia, bude treba dlhodobo sledovať a skúmať, či sa génová manipulácia neprejaví neskôr.
Odporcovia varujú aj pred prekročením hranice, ktorá bola dosiaľ tabu. Genetické úpravy totiž neovplyvnia len jedno konkrétne embryo, ale budú sa po praslici dediť aj do ďalších generácií.
„Tieto techniky sú nepotrebné a neetické,“ protestuje proti rozhodnutiu britskej vlády David King, šéf kampane Human Genetics Alert. „Prekračujú etickú hranicu, na ktorej sa dohodli všetky vlády sveta – že nebudeme geneticky meniť ľudské bytosti.“ Podľa Kinga toto môže byť prvý krok k „eugenickému trhu detí na objednávku“, pri ktorých sa bude na základe prianí rodičov geneticky upravovať napríklad farba vlasov či očí.
Nádej pre dystrofikov
Svalová dystrofia je smrteľné ochorenie, ide v podstate o ochabnutie a zmenšovanie svalstva, ktoré sa vekom zhoršuje. Na Slovensku je približne 8-tisíc dystrofikov. Nádej na to, aby sa deti s touto poruchou nerodili, by mohol dať krok britskej vlády, ktorá uvažuje o kontrolovanom umelom oplodnení na princípe troch rodičov.
Profesor Ľubomír Lisý z Centra pre neuromuskulárne ochorenia si nemyslí, že sa tak skoro zavedie do praxe. „Ide o proces, keď sa môže chybná mitochondriálna DNA v skorom embryonálnom štádiu nahradiť a preniesť zo zdravého človeka, ale zatiaľ to nie je eticky doriešené,“ tvrdí profesor. Predpokladá, že sa tento proces bude kryštalizovať ešte počas ďalších dvoch rokov. „Zatiaľ sa nedá spoľahlivo vyjadriť, do akej miery bude mať nežiaduce vplyvy, je to otázka skôr až po praktickom uskutočnení tejto metódy, takže všetko ukáže čas,“ dodáva Lisý. Určite je to však podľa neho zaujímavá myšlienka, ktorá by mohla priniesť nádej pre mnohých pacientov.
Napriek modernej medicíne sa svalová dystrofia nedá vyliečiť. Používajú sa lieky, ktoré môžu len spomaliť vývoj choroby, majú však mnoho vedľajších účinkov. Pacienti rýchlo končia na vozíkoch a skoro zomierajú. (ben)