Časopis tvrdí, že dokumenty, ktoré má k dispozícii, naznačujú, že tajná služba nainštalovala odpočúvacie zariadenia do budovy zastúpenia EÚ vo Washingtone. NSA tiež monitorovala počítačovú sieť Európanov. Američania tak mali mať prístup k rozhovorom i internetovej komunikácii. Podobne to pravdepodobne bolo v Zastúpení EÚ pri OSN v New Yorku.
EÚ žiada vysvetlenie
Zdrojom informácií pre nemecký magazín je vraj Edward Snowden. Bývalý pracovník CIA a súkromný kontraktor pre NSA zverejnil prostredníctvom médií údaje o existencii amerického sledovacieho programu Prism. Snowden potom ušiel do Hongkongu, odkiaľ sa ho USA neúspešne pokúsili dostať. Unikol do Moskvy, kde je stále v tranzitnom priestore letiska Šeremetevo. Ľudia blízki Snowdenovi už viac ráz naznačili, že má oveľa viac informácií, ako sa predpokladalo a že ich zverejnenie môže vážne narušiť americké spravodajské aktivity po celom svete.
Teraz sa to do istej miery deje. Už keď Snowden opísal, ako funguje Prism, tak EÚ vyjadrila znepokojenie nad tým, že terčom boli európski občania. Americký program sa totiž sústredil na sledovanie komunikácie cudzincov. V prípade, ktorý uvádza Spiegel, však podľa všetkého išlo dokonca o fyzickú inštaláciu „ploštíc“ do objektov EÚ.
„Som mimoriadne znepokojený a šokovaný z obvinení, že americká strana špehovala úrady EÚ,“ uviedol vo verejnom vyhlásení predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. "Ak sa tieto obvinenia ukážu ako pravdivé, bola by to extrémne vážna vec, ktorá by mala závažný dosah na vzťahy medzi EÚ a USA. V mene Európskeho parlamentu žiadam úplne objasnenie a okamžité poskytnutie ďalších informácií od amerických úradov, ktoré sa týkajú týchto obvinení,“ tvrdí Schulz.
„Ak by sa to potvrdilo, bol by to závažný fakt,“ reagoval v RTVS na informácie o údajnom odpočúvaní aj slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
„Okamžite sme kontaktovali americké úrady vo Washingtone a v Bruseli s požiadavkou, aby podali vysvetlenie k obvineniam, ktoré sa objavili,“ uviedla aj Európska komisia. Tá nechce ďalej situáciu komentovať, kým nebude jasné, či sú informácie o odpočúvaní pravdivé.
Nemecká ministerka spravodlivosti Sabine Leutheusserová-Schnarrenbergerová však dokonca nepriamo prirovnala správanie sa Ameriky k činom Sovietskeho zväzu.
„Keď sú správy v médiách pravdivé, pripomína to metódy, ktoré používali nepriatelia v časoch studenej vojny,“ citovala ministerku agentúra AP.
Sledovali aj Merkelovú?
Podľa magazínu Spiegel v Nemecku údajne Američania sledovali aj komunikáciu vlády, možno i úrad kancelárky Angely Merkelovej. Rozsah monitorovania sa vraj dá porovnať s tým, čo robia USA s Čínou, Irakom alebo Saudskou Arábiou. Nemecko bolo údajne vystavené najpodrobnejšiemu sledovaniu zo všetkých krajín EÚ. (čtk)
Ako prúdili informácie
Vzťahy EÚ a USA by rodiaci sa škandál skutočne mohol narušiť. Brusel a Washington len nedávno začali rokovania o zóne voľného obchodu. Po obvineniach zo špehovania európskych úradov sa okamžite ozvali hlasy, že by sa tento proces mal zastaviť.
„Európska únia a najmä europarlament budú klásť Amerike otázky. Aké informácie sa nahrávali, ako sa použili, analyzovali a ako dlho sa archivovali,“ povedal pre Pravdu Robert Dover, britský expert na medzinárodné vzťahy z univerzity v Loughborough. „Otázka je aj to, či sa informácie používali len v rámci USA, alebo ich mali k dispozícii aj ďalšie spravodajské agentúry v iných štátoch. Mohlo by sa ukázať, že tento škandál nie je len o vzťahoch medzi EÚ a USA, ale o tom, čo je vnútri únie,“ pripomína Dover.
Ďalšia spolupráca?
„Mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako by EÚ a USA mohli viac spolupracovať v oblasti národnej bezpečnosti. Nie je to len obrana, ale aj hospodárstvo, politika, potravinová bezpečnosť, financie, kultúra a vzdelávanie. To, čo sa stalo, by nás nemalo odvrátiť od dohody o voľnej zóne obchodu,“ myslí si Ellen Wasylinaová, šéfka Rady expertov v Paríži. "EÚ by určite bola rada informovaná, ako sa sledovanie týkalo jej úradov a ako je to odôvodnené bezpečnostnými záujmami Spojených štátov. Treba si však pripomenúť, ako USA a únia spolupracovali po 11. septembri 2001 a po útokoch v Madride 11. marca 2004. Máme dlhodobú spoluprácu v oblasti zdieľania spravodajských informácií, z čoho majú úžitok obe strany,“ tvrdí odborníčka na geopolitiku.