Putin: Snowden môže v Rusku zostať, no nesmie poškodzovať USA

Rusko Edwarda Snowdena utekajúceho pred americkou spravodlivosťou do USA nevydá, Američan ale "pri splnení istej podmienky" môže v Rusku zostať. Na tlačovej konferencii v Moskve to v pondelok vyhlásil ruský prezident Vladimír Putin. Uznal, že ruská podmienka je prekvapivá: Snowden už ďalej nesmie poškodzovať Spojené štáty.

01.07.2013 16:12 , aktualizované: 18:02
Edward Snowden Foto: ,
Edward Snowden
debata (4)

„Rusko nikdy nikam nikoho nevydalo a vydávať sa nechystá. V najlepšom prípade sme si za istých okolností vymieňali našich agentov,“ odpovedal šéf Kremľa na otázku, či je Moskva ochotná uspokojiť žiadosť USA o vydaní Snowdena.

„Ak tu bude chcieť zostať, máme jednu podmienku. Musia zastaviť svoju činnosť zameranú na to, aby spôsobil škody našim americkým partnerom. Akokoľvek to znie z mojich úst zvláštne,“ podotkol Putin, ktorý v sovietskej ére pôsobil ako agent KGB v komunistickom Nemecku.

Prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Vladimir Putin poverili šéfov svojich tajných služieb, aby spoločne vyriešili problém Edwarda Snowdena, bývalého IT technika americkej rozviedky.

Ten je už týždeň uväznený v tranzitnom priestore moskovského letiska. Oznámil to v pondelok v ruskej televízii šéf Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev. Pripustil, že Snowdenov prípad je tvrdým orieškom. „Je to neľahká úloha, pretože riešenie je potrebné nájsť v rámci noriem medzinárodného práva. Žiadna použiteľná norma ale nie je k dispozícii, hotový recept neexistuje,“ upozornil šéf Bezpečnostnej rady, vplyvného Putinovho poradného orgánu v oblasti bezpečnostnej politiky štátu.

Snowden začiatkom júna prezradil médiám tajný americký program na sledovanie internetovej prevádzky. Pred týždňom dorazil z Hongkongu do Moskvy, odkiaľ chcel pokračovať cez Havanu do ekvádorského azylu. Spojené štáty však zrušili platnosť jeho pasu a ekvádorská vláda mu zatiaľ politický azyl neposkytla s odôvodnením, že Američan musí žiadosť podať na niektorom z ekvádorských veľvyslanectiev. To vzhľadom na neplatné doklady urobiť nemôže.

Rusko doteraz dávalo od káuz Snowdena fakticky ruky preč. Utekajúci Američan sa nachádza v letiskovom tranzite a formálne na územie Ruskej federácie nevkročil. Sám Putin dal minulý týždeň najavo, že Snowden nie je príliš zaujímavý ani pre ruské spravodajské služby. Voči dôrazným výzvam Washingtonu ku Snowdenovmu vydaniu však Moskva zostávala hluchá. V USA je obžalovaný z krádeže štátnych dokumentov a špionáže. Hrozí mu až tridsať rokov väzenia.

Z rozhodnutia Obamu a Putina sa teraz majú Snowdenovou kauzou zaoberať šéf amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Robert Mueller a riaditeľ ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexander Bortnikov. „Mali by byť v trvalom kontakte, aby ohľadom Snowdena našli riešenie,“ povedal Patrušev v televízii Rossija 24.

Snowden by mal dostať azyl v EÚ, tvrdí exminister

Európska únia by mala bývalému spolupracovníkovi amerických tajných služieb Edwardovi Snowdenovi ponúknuť azyl. Myslí si to exminister životného prostredia Jürgen Trittin, líder nemeckej opozičnej strany Zelení. Podľa jeho slov je hanbou, že Západ zaujal k prípadu rezervovaný postoj, keďže stíhaný Američan urobil starému kontinentu „službu“. Snowdena pritom označil za človeka, ktorý v „záujme demokracie odhalil obrovské porušenie základných práv a teraz sa musí schovávať spolu s tyranmi, ktorí sú vo vojne so základnými právami“.

Ako povedal, takýto človek „by mal byť chránený“. Američanov zároveň obvinil z rovnakých praktík, z akých sami obviňujú Číňanov, ktorí podľa Washingtonu podporujú špionáž amerických záujmov. Na jeho slová v pondelok nadviazal hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert. Podľa jeho vedomostí Snowden zatiaľ nepožiadal žiadnu európsku krajinu o pomoc a ak by sa tak stalo, jeho žiadosť by bola preverovaná na základe Ženevskej konvencie. „Tá platí pre všetkých,“ dodal.

Nemecký týždenník Spiegel v nedeľu zverejnil informácie z utajovaného dokumentu, ktorý popisuje odpočúvanie diplomatickej misie EÚ vo Washingtone i v newyorskom sídle OSN prostredníctvom umiestnenia mikrofónov v budove a nabúrania sa do počítačov s prístupom k emailom a dokumentom. Podľa vplyvného nemeckého týždenníka sa o Európanov explicitne hovorí ako o „terčoch“. Britský denník Guardian v pondelok zase informuje, že medzi takmer 40 „terčmi“ odpočúvania boli aj veľvyslanectvá Francúzska, Grécka a Talianska vo Washingtone.

Američania totiž údajne chceli vedieť o nezrovnalostiach medzi krajinami únie. Spiegel aj Guardian sa k týmto informáciám dostali vďaka bývalému spolupracovníkovi amerických tajných služieb Edwardovi Snowdenovi, ktorý začiatkom júna zverejnil informácie o programe tajných služieb USA.

Tridsaťročného Snowdena chcú USA súdiť za odhalenie tajných americko-britských programov sledovania telefonickej a internetovej komunikácie pre potreby spravodajských služieb. Spojené štáty ho obvinili zo špionáže, krádeže vládneho majetku a nedovoleného zverejnenia tajných informácií týkajúcich sa národnej bezpečnosti. Snowden mal v pondelok odletieť z Moskvy do kubánskej Havany, do lietadla však nakoniec nenastúpil a podľa ruskej vlády sa stále nachádza na moskovskom letisku Šeremetevo. To však pre neplatné cestovné doklady nemôže opustiť. USA už požiadali Ekvádor o neudelenie azylu stíhanému Američanovi.

4 debata chyba