Mansúr krátko pred prevzatím prezidentských právomocí musel formálne zložiť sudcovskú prísahu. Na najvyšší súdny post v krajine, ktorý zastáva len dva dni, ho pritom menoval samotný Mursí. Mansúr počas prejavu, ktorý predniesol v budove ústavného súdu, vyhlásil, že chystá nové voľby. Ich možný termín však nespresnil. Tiež povedal, že Egypt masovými demonštráciami proti Mursímu „napravil cestu svojej slávnej revolúcie“. Podľa neho súčasné protesty zjednotili Egypťanov.
Egyptská armáda v stredu ukončila ročnú vládu islamistov, ktorá destabilizovala krajinu a vyvolávala čoraz silnejší odpor opozície. Minister obrany Abdal Fatah Sisi vo večernom prejave oznámil, že prezident Mursí nenaplnil očakávania národa a bol zbavený funkcie. Prezidentský úrad prešiel na predsedu ústavného súdu Mansúra a exekutívne právomoci prevezme dočasná vláda. Armáda tiež pozastavila platnosť ústavy a oznámila úmysel čo najrýchlejšie priviesť krajinu k novým parlamentným a prezidentským voľbám.
Mansúr je málo známa politická postava
Nový dočasný prezident Egypta Adlí Mansúr bol šéfom ústavného súdu iba dva dni, keď ho armáda menovala za vodcu najľudnatejšieho štátu arabského sveta. Mansúr preberá vedenie krajiny, hlboko rozpoltenej po zosadení demokraticky zvoleného prezidenta Muhammada Mursího. Ako poznamenala agentúra AFP, iróniou je, že na najvyšší súdny post v krajine ho vymenoval samotný Mursí. Po tom, čo armáda v stredu pozastavila ústavu, katapultovala ho na najvyšší post politickej moci.
Šesťdesiatsedemročný otec troch detí, ktorý získal štipendium na francúzskej elitnej Národnej škole pre štátnych úradníkov (ENA), dlho slúžil ako sudca za režimu predchádzajúceho egyptského prezidenta Husního Mubaraka. Zasadal pri štátnych, náboženských ale aj pri občianskych a trestných súdov.
Mansúr absolvoval právo v Káhire roku 1967, o dva roky neskôr dokončil postgraduálne štúdium práv. Študoval tiež ekonómiu a na káhirskej univerzite roku 1970 dokončil štúdium manažmentu. Diplom na ENA získal roku 1977. Roku 1992 bol vymenovaný za ústavného sudcu. Neskôr sa stal zástupcom predsedu tohto súdu a funkciu zastával do 1. júla, kedy sa stal predsedom. Pomáhal napísať návrh zákona o dohľade nad prezidentskými voľbami, ktoré v roku 2012 vyniesli k moci Mursího.
Na rozdiel od hlavných vodcov opozície, vrátane napríklad držiteľa Nobelovej ceny za mier Muhammada Baradeja či bývalého šéfa Ligy arabských štátov Amra Musa, nebol Mansúr nikdy všeobecne známym menom. Zrejme však poslúžil účelu armády, ktorá hľadala neutrálnu postavu pre prechodné obdobie.
Ešte v nedeľu, počas najväčších opozičných protestov, bol tento sudca neznámou tvárou. Jeho fotografie sa nikdy neobjavili medzi tými, ktoré nad hlavou držali milióny ľudí demonštrujúcich proti Mursímu a mobilizujúcich sa v opozícii proti čím ďalej, tým silnejšiemu mocenskému postaveniu Mursího Moslimského bratstva.
Egypt zadržala členov Moslimského bratstva vo väznici s Mubarakom
Egyptská vojenská polícia vo štvrtok zadržala najvyššieho vodcu panislamského hnutia Moslimské bratstvo Muhammada Badíu pre podozrenie z „podnecovania k zabíjaniu demonštrantov“. Tlačovú agentúru AFP o tom informovali nemenované zdroje z prostredia bezpečnostných síl a súdnictva, podľa ktorých ide o súčasť zásahu proti vedeniu vplyvnej organizácie po stredajšom zosadení prezidenta. Armáda zadržiava predstaviteľov islamského Moslimského bratstva v tej istej väznici, v ktorej je väznený zvrhnutý autoritársky prezident Husní Mubarak. Moslimské bratstvo bolo jednou z opozičných síl, ktoré k Mubarakovmu pádu v roku 2011 prispeli.
Medzi zadržanými sú napríklad Saad Katatní, šéf Strany slobody a spravodlivosti (FJP), ktorú pred voľbami založilo práve Moslimské bratstvo, alebo vysoký činiteľ bratstva Rašád Majúmí. Všetci sú teraz vo väznici Tora na predmestí Káhiry. Práve tam je väznený aj Mubarak a jeho synovia Gamál a Alá.
Mubaraka v súčasnosti súdia za smrť stoviek účastníkov demonštrácií z roku 2011. Jeho synovia sa zodpovedajú z obvinení z korupcie. Armáda zadržiava podľa Moslimského bratstva aj Mursího, čo v noci na štvrtok potvrdil aj nemenovaný predstaviteľ bezpečnostných zložiek. Ten uviedol, že Mursí sa nachádza v jednom zo zariadení vojenskej rozviedky.
Moslimské bratstvo pripravuje v piatok protesty
Egyptské Moslimské bratstvo zvolalo na piatok protesty svojich priaznivcov a odsúdilo stredajšie zosadenie prezidenta Muhammada Mursího. Armáda podľa neho nastolila policajný štát. „Moslimské bratstvo odsudzuje teror policajného štátu, ktorý zatýka predstaviteľa bratstva a Strany slobody a spravodlivosti,“ uviedlo bratstvo vo vyhlásení. Strana slobody a spravodlivosti je politickou zložkou bratstva.
Bratstvo vo štvrtok v mešite na okraji Káhiry, kde v minulých dňoch jeho prívrženci uskutočnili manifestácie ako odpoveď na opozičné hnutie, vyzvalo „Egypťanov, aby v pokoji v piatok vyšli do ulíc a povedali „nie“ zatýkaniu na rozkaz armády a „nie“ vojenskému puču“.
USA a EÚ sa slovu „prevrat“ vyhli, Turecko nie
Prezident USA Barack Obama a Európska únia v súvislosti s dianím v Egypte výraz prevrat na rozdiel od Turecka nepoužili, Obama však nariadil prehodnotiť americkú pomoc Egyptu. EÚ o takomto kroku zatiaľ neuvažuje.
Spojené štáty aj Európska únia vyzvali Egypt na rýchly návrat k civilnej vláde, generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyzval Egypt na pokoj a zdržanlivosť a na zachovanie slobôd, Severoatlantická aliancia vyjadrila z terajšieho vývoja „hlboké obavy“ a Turecko udalosti v Káhire označilo za „vojenský prevrat ". Africká únia podľa nemenovaného predstaviteľa považuje zvrhnutie prezidenta za protiústavné a na piatkovej schôdzke svojej bezpečnostnej rady zrejme Egyptu pozastaví členstvo. Podľa Iránu je potrebné vyhovieť "legitímnej vôli ľudu“, Teherán však zároveň varoval pred „zahraničným a nepriateľským oportunizmom“.
Naopak, Katar, Saudská Arábia či Kuvajt poslali Mansúrovi gratulácie. Bezpečnostné sily naďalej zatýkajú predstaviteľov Moslimského bratstva a zadržiavajú ich v rovnakej väznici, kde sa zdržuje predvlani zvrhnutý autoritársky prezident Husní Mubarak. Medzi zadržanými je napríklad Saad Katatní, šéf Strany slobody a spravodlivosti (FJP), založenej pred voľbami bratstvom. Prokuratúra nariadila zadržať aj šéfa islamistického Moslimského bratstva Muhammada Badího a jeho zástupcu Chajráta Satiru.
Prehĺbenie politickej krízy v Egypte takmer určite spôsobí odklad medzinárodnej zahraničnej pomoci v objeme niekoľkých miliárd dolárov a povedie k oveľa bolestivejšie hospodárskej kríze. Egyptské akcie však po Mursího zosadení začali obchodovanie silným rastom a ocitli sa na maxime za posledný mesiac. Burza kvôli prudkému rastu musela dočasne pozastaviť obchodovanie.