Bolívia sa podľa neho k tomuto kroku „v prípade potreby“ uchýli odvetou za údajný nátlak, ktorým si Washington vynútil neplánovaným utorkovým pristátím bolívijského vládneho lietadla vo Viedni.
„Preskúmame, či nie je potrebné uzatvoriť veľvyslanectva USA v Bolívii,“ povedal Morales na summite skupiny UNASUR, ktorá združuje dvanásť latinskoamerických štátov. „Zastupiteľský úrad Spojených štátov nepotrebujeme,“ dodal.
V spoločnom vyhlásení účastníci summitu žiadajú vysvetlenie a ospravedlnenie z Francúzska, Portugalska, Španielska a Talianska. Prezidenti piatich latinskoamerických štátov takisto oznámili, že podporia bolívijskú oficiálnu sťažnosť v Komisii OSN pre ľudské práva. Francúzsko sa bolívijskej vláde za incident ospravedlnilo, ale Morales vyhlásil, že „ospravedlnenie nestačí“. Španielske ministerstvo zahraničia oznámilo, že pristátie na svojom území bolívijskému lietadlu nezakázalo. Bolívijská vláda vydala vyhlásenie, že si pozve veľvyslanca Francúzska a Talianska a portugalského konzula na pohovor a bude žiadať vysvetlenie.
Napriek tvrdým útokom na Spojené štáty za prenasledovanie Edwarda Snowdena zatiaľ žiadna latinskoamerická krajina neprejavila záujem poskytnúť unikajúcemu Američanovi azyl. Jedinou výnimkou je Venezuela, tú ale podľa oznámenia Caracasu Snowden o azyl nežiada.
Morales strávil proti svojej vôli utorkovú noc a stredajšie dopoludnie na letisku vo Viedni, kde muselo jeho lietadlo pri ceste z Moskvy neplánovane pristáť. Paríž a Lisabon mu totiž zakázali prelet v obave, že sa na palube skrýva americký utečenec Edward Snowden. V ceste do Bolívie Morales mohol pokračovať až krátko pred poludním, kedy sa zmätky vyjasnili. Snowden na palube lietadla nebol.
Solidaritu s Moralesom prišli do Cochabamby vyjadriť prezidenti Ekvádoru, Venezuely, Argentíny, Uruguaja a Surinamu. Sedem ostatných členských krajín zoskupenia UNASUR ale narýchlo zvolaný summit rozposlalo delegáciami na nižšej úrovni. Z Brazílie neprišla ani Dilma Rousseffová, prezidentka najmocnejšieho štátu kontinentu.
Podľa bolívijských usporiadateľov bol summit „demonštráciou bezpodmienečnej podpory bolívijskej vlády v jej boji s agresiou Spojených štátov a ich európskych spojencov“.
Summit v Cochabambe sa konal na pozadí násilných útokov proti diplomatickým zastúpeniam USA a Francúzska v Bolívii. V Santa Cruz na východe krajiny útočníci postriekali budovu amerického konzulátu červenou farbou a popísali protiamerickými nápismi. V hlavnom meste La Pazu dav zaútočil kameňmi na francúzske veľvyslanectvo.
Ku triezvemu pohľadu na diplomatický incident vyzval kolumbijský prezident Juan Manuel Santos. Na svojom twitterovom účte vyjadril solidaritu s Moralesom, ale varoval pred zavlečením regiónu do diplomatického konfliktu s Európou.