Moslimské bratstvo odmieta rokovať o vláde v Egypte

Egyptské Moslimské bratstvo odmietlo v stredu ponuku na rokovania a prípadnú účasť v novej dočasnej vláde, ktorú má zostaviť dezignovaný premiér Házim Bibláví.

10.07.2013 14:39
Egypt, Foto: ,
Priaznivci Mursího nesú obeť násilia v Káhire.
debata

Hovorca bratstva Tarík al-Mursí vyhlásil, že s „pučistami“ rokovať nebudú. „Odmietame všetko, čo vzišlo z tohto puču,“ povedal. Dočasný prezident Adlí Mansúr v utorok vymenoval do funkcie premiéra liberálneho ekonóma Biblávího, pričom rokovania o zložení nového kabinetu sa majú začať v stredu.

Bibláví nastupuje do čela vlády s úlohou pokúsiť sa o zjednotenie politicky hlboko rozdelenej krajiny. Napätie v Egypte je mimoriadne vysoké po minulotýždňovom zosadení prezidenta Muhammada Mursího armádou, ktorá pozastavila platnosť ústavy z dielne vládnucich islamistov. Dočasný prezident ju v pondelok nahradil takzvanou ústavnou deklaráciou, ktorá okrem iného predpokladá vypísanie nových volieb a referenda o zmenách v pôvodnej ústave. Okrem zosadených islamistov majú k dokumentu výhrady aj ich odporcovia, armáda však v utorok varovala pred akýmikoľvek pokusmi narúšať „zložitý“ prechod na nový režim.

Na vodcu Moslimského bratstva vydali zatykač

Egyptská prokuratúra v stredu nariadila zatknutie najvyššieho duchovného lídra Moslimského bratstva Muhammada Badía ako aj ďalších jeho podriadených. Oficiálnym dôvodom je „podnecovanie násilia“ z ich strany. Badí ešte v piatok vyhlásil, že protesty proti zosadeniu prezidenta Muhammada Mursího budú pokračovať, kým ho opäť neuvedú do úradu.

Badí je obvinený z vyvolania pondelkových násilností v Káhire, pri ktorých zahynulo najmenej 51 ľudí. Niektorí predstavitelia Moslimského bratstva sú pritom už dávnejšie vo väzbe a na stovky ďalších vydali zatykač. Podľa vplyvného islamistického hnutia, z ktorého pochádza aj Mursí, bolo zosadenie prezidenta spred viac ako týždňa armádnym pučom.

Napätie v Egypte je mimoriadne vysoké po minulotýždňovom zosadení prezidenta Mursího armádou, ktorá pozastavila platnosť ústavy z dielne vládnucich islamistov. Dočasný prezident ju v pondelok nahradil takzvanou ústavnou deklaráciou, ktorá okrem iného predpokladá vypísanie nových volieb a referenda o zmenách v pôvodnej ústave. Okrem zosadených islamistov majú k dokumentu výhrady aj ich odporcovia, armáda však v utorok varovala pred akýmikoľvek pokusmi narúšať „zložitý“ prechod na nový režim.

debata chyba