„Potím sa preto, že mi je teplo, nie preto, že by som sa bál,“ ubezpečil Juncker v stredu podvečer poslancov, ktorí ho podrobili sérii ťažkých otázok. Kým pred začiatkom sedemhodinového parlamentného výsluchu politický veterán trval na tom, že zodpovednosť vyvodzovať nebude, už v noci zmenil názor. Včera 58-ročný premiér, ktorý sedí v luxemburskej vláde už tri desaťročia a na jej čele od roku 1995, navrhol svoj odchod veľkovojvodovi. Ide o prvý pád luxemburskej vlády od roku 1916. Nebude sa však datovať včerajškom. Oficiálne ministri zložia funkcie až niekoľko dní pred predčasnými voľbami, ktoré by sa mohli konať v druhej polovici októbra. „Dovtedy zostane všetko po starom,“ komentovala vývoj luxemburská ministerka hospodárstva Etienne Schneiderová. „Neodvolajú nás ani sa nedáme odvolať,“ dodala.
Junckerovi podrazili nohy škandály tajných služieb spred niekoľkých rokov. Jediné samostatné veľkovojvodstvo sveta má pol milióna obyvateľov a v rozviedke pôsobí len niekoľko desiatok ľudí. Tí si však v minulosti spravili z tajnej služby jeho veličenstva výnosný biznis. Agenti odpočúvali významných Luxemburčanov vrátane veľkovojvodu či premiéra. Okrem toho zneužívali svoje postavenie na obohatenie sa z verejných zdrojov či na pýtanie si úplatkov za sprostredkovanie stretnutí s politikmi. Agenti si navyše privyrábali obchodovaním s luxusnými autami.
Premiérova Kresťansko-sociálna ľudová strana vládne bez šiestich rokov od konca prvej svetovej vojny. Momentálne má v 60-člennom parlamente 26 kresiel. Vládne v koalícii s druhou najsilnejšou stranou, socialistami, ktorí majú 13 kresiel. Práve socialisti však premiéra napadli, že si neplní svoje povinnosti dohľadu nad tajnými službami. Juncker k vypísaniu predčasných volieb pristúpil až po tom, čo jeho koaliční partneri spoločne s opozíciou navrhli hlasovanie o dôvere, v ktorom by kabinet potopili.
Juncker sa bráni, že hoci ako premiér má tajnú službu oficiálne pod palcom, nie je v jeho moci sledovať, čo všetci jej zamestnanci robia.
„Tajná služba nebola mojou hlavnou prioritou,“ priznal v parlamente. „A čo viac, dúfam, že Luxembursko nikdy nebude mať premiéra, ktorý by ju za svoju prioritu považoval,“ dodal. Práve premiérove priority sú ďalšou výhradou Junckerových kritikov. Šéf vlády, ktorý je vášnivým zástancom európskej integrácie, je podľa nich mysľou viac v Bruseli ako doma a kým rieši európske problémy, na vlasť mu už nezostávajú sily. Juncker, ktorý bol do roku 2009 zároveň aj ministrom financií, až do januára šéfoval pracovnej skupine európskych šéfov tohto rezortu. Luxemburský premiér je vnímaný ako jedna z kľúčových postáv pri riešení krízy v eurozóne a ako jeden z najvýznamnejších politikov Európskej únie.
Juncker sa však do dôchodku nechystá, v jesenných voľbách chce znova kandidovať.