Veľká česká aféra dostáva novú podobu. Žalobca sa ocitá v úzkych po rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý troch exposlancov vyňal z právomoci trestných orgánov. Všetci sú už prepustení z väzby.
Podľa sudcov sa na nich vzťahovala imunita, keď vlani na pôde Poslaneckej snemovne robili dohodu, že sa vzdajú mandátov výmenou za zaujímavé stoličky v dôležitých podnikoch s účasťou štátu. Išlo o Petra Tluchořa, Ivana Fuksu a Mareka Šnajdra – niekdajších poslancov pravicovej občianskej demokracie.
Kauza má dosah aj na expremiéra Petra Nečasa, ktorý mal s tromi straníckymi kolegami vyjednávať a podľa orgánov činných v trestnom konaní tým postupovať korupčne. „Žiadosť o jeho vydanie už nie je aktuálna,“ poznamenal olomoucký vrchný štátny zástupca Ivo Ištvan pre portál iDnes. Potvrdilo sa to, keď z Poslaneckej snemovne stiahol list, v ktorom chcel, aby Nečasa vydala na trestné stíhanie.
Expremiér slovne zaútočil na Ištvana – odkázal mu, že ak je čestný muž, tak má okamžite rezignovať. „Ak má niekto právomoc zasiahnuť do života tak, že vás vytrhne od rodiny, zatvorí, vystaví mediálnemu lynčovaniu, tak musí niesť aj zodpovednosť,“ pridal sa líder občianskej demokracie Martin Kuba.
Nová ministerka spravodlivosti Marie Benešová nenaznačila, že sa posnaží o kárny postup proti Ištvanovi. Rozhodnutie najvyššieho súdu sa jej totiž výrazne nepozdáva: „Je to návod na použitie, čo všetko páchať v rámci poslaneckej imunity. Tak sa mi to bohužiaľ zdá a je to zlý odkaz pre občanov,“ reagovala podľa serveru Lidovky.
Rozčarovanie nad právnym názorom najvyššej justičnej inštancie vyjadril aj ústavný právnik Jan Kysela. „Je to úplne absurdný a iracionálny výklad ústavy,“ povedal pre denník Právo. Poukázal na to, že imunita sa vzťahuje na hlasovanie členov parlamentu a ich prejavy, čo je podstatou veci. „Podľa všetkého to, čo je chránené nepostihnuteľnosťou, je všetka politická činnosť poslanca, ktorá sa deje v snemovni. Lenže v ústave to napísané nie je,“ Kysela komentoval pobúrene interpretáciu najvyššieho súdu.
Situácia je teraz taká, že nakoniec môžu z prípadu ešte vyťažiť traja exposlanci. „Je to pre nich šanca, ako na celej veci zarobiť. Pripomínam, že napríklad Věra Jourová, ktorá strávila vo väzbe 33 dní, vysúdila od štátu viac ako 3 milióny českých korún,“ uviedol niekdajší ľavicový premiér Jiří Paroubek v stanovisku zaslanom do Pravdy. Ide o bývalú námestníčku ministerstva pre miestny rozvoj. Súd jej v roku 2011 priznal 3,6 milióna Kč za ujdenú mzdu a stratu zamestnania, o ktoré prišla kvôli väzbe a trestnému stíhaniu a tiež za náklady na obhajobu.
Je však stále možné, že Ištvanovi svitne iskra nádeje v právnom boji proti Tluchořovi, Fuksovi a Šnajdrovi. „Posty si dohadovali aj mimo priestorov Poslaneckej snemovne. Budeme skúmať, či máme chápať rozhodnutie najvyššieho súdu tak, že sú vyňatí aj pre konanie, ktorého sa dopustili mimo parlamentnej pôdy,“ povedal Ištvan pre iDnes. Naznačil, že to dialo aj v ďalších priestoroch. Nevylúčil, že týmto spôsobom by sa mohla kauza zase obrátiť aj proti Nečasovi.
Svetlo do otázky, kde sú hranice poslaneckej nepostihnuteľnosti, by mohol priniesť ústavný súd. Ministerka Benešová si myslí, že prezident Miloš Zeman ho môže požiadať o výklad ústavy. Lenže generálny sekretár súdu Ivo Pospíšil to spochybnil: „K zvolenému výkladu poslaneckej imunity by sa ústavný súd mohol vyjadriť až po tom, čo kauza prípadne prejde všetkými stupňami súdnej sústavy, pokiaľ bude niekto právoplatne odsúdený a podá ústavnú sťažnosť.“ V tomto prípade to teda vyzerá ako začarovaný kruh.
Otáznik nad významným rozhodnutím
- V českej ústave sa píše, že člena parlamentu nemožno postihnúť za hlasovanie. V predmetnom článku 27 v odseku 2 sa v prvej vete uvádza toto: "Za prejavy urobené v Poslaneckej snemovni – -** Z uvedeného by malo logicky vyplývať**, že ide o indemnitu, ktorá sa vzťahuje na vyslovené názory v pléne a vo výboroch. (Indemnita, označovaná aj ako materiálna imunita, znamená, že nemôže vzniknúť hmotnoprávny základ prípadného postihu.)
- V rozhodnutí najvyššieho súdu je podstatné to, ako poňal pojem výrazu „prejav“. Sudcovia dospeli k tomu, že ide aj o konanie poslanca v súvislosti s jeho politickou činnosťou, čo znamená, že to platí tiež o konaní, ktoré vedie k politickým dohodám, kompromisom alebo rozhodnutiam.
- Traja niekdajší poslanci z vládnej koalície sa vzdali mandátov, lebo nechceli hlasovať za návrh daňovej reformy. Za výmenu mali dostať prísľub dobre platených miest vo firmách, ktoré vlastní alebo kontroluje štát.
- Súd poukázal na to, že z obvinenia nijako nevyplýva, že skutok (čiže to, čo orgány činné v trestnom konaní považujú za korupciu) sa stal mimo pôdy Poslaneckej snemovne alebo jej orgánov. Rozhodol, že za taký prejav je možné označiť aj konanie obvineného, ak v rámci výkonu poslaneckého mandátu odmietol vyjadriť svoj súhlas s prijatím návrhov daňových zákonov. Súd preto exposlancov vyňal z právomoci orgánov činných v trestnom konaní.