„Smernica vznikala od 10. decembra 2012 na základe politického rozhodnutia ministrov zahraničia členských štátov únie,“ cituje portál NEWSru.co.il zo stanoviska Davida Crissa, šéfa tlačového oddelenia zastúpenia únie v Izraeli. Zároveň pripomenul, že Brusel vopred informoval o kroku izraelskú misiu pri EÚ a ponúkol jej zástupcom zúčastniť sa na príprave smernice. Napriek tomu, podľa denníka Haarec, krok Bruselu spôsobil poplach na izraelskom ministerstve zahraničia. Vraj až týždeň po tom, čo sa diplomati o ňom dozvedeli, priznali, že ide o vážnu vec. Podľa iných zdrojov ministerstvo zahraničia vraj už dlhšie upozorňovalo politické špičky v Jeruzaleme na hroziaci problém.
V smernici ide konkrétne hlavne o izraelské osady budované v rozpore so zákonmi na západnom (palestínskom) brehu rieky Jordán. Ich výstavbu aj Brusel vždy považoval za krok v rozpore s medzinárodným právom. Z izraelského pohľadu je kontroverzná hlavne norma, podľa ktorej projekty izraelských inštitúcií o financovaní a spolupráci s úniou budú musieť obsahovať podpis potvrdzujúci, že predkladateľ pôsobí na území v rámci hraníc pred rokom 1967, a teda nie vo východnom Jeruzaleme, na západnom brehu Jordánu alebo na Golanských výšinách. Prípadné akceptovanie podmienky Izraelom by znamenalo uznať palestínsku požiadavku začať rozhovory s Tel Avivom, ktoré skrachovali v roku 2008, až po obnovení pôvodných hraníc a zastavení budovania židovských osád. Izrael však o tom nechce ani len počuť.
„Neprijmeme žiadne rozhodnutia zvonku, týkajúce sa našich hraníc,“ reagoval rezolútne izraelský premiér Benjamin Netanjahu po utorkovom večernom mimoriadnom rokovaní vlády. Vraj túto otázku bude Izrael riešiť výhradne počas priamych rozhovorov s Palestínčanmi. Zároveň prešiel do protiútoku, keď konštatoval: „Očakával by som od tých, čo zaháňajú do rohu mier a stabilitu v oblasti, že sa budú skôr zaoberať oveľa zložitejšími problémami, napríklad snahou Iránu získať jadrovú zbraň alebo občianskou vojnou v Sýrii.“ Netanjahu pritom nezabudol zdôrazniť, že ako izraelský premiér „nedovolím, aby trpeli státisíce Izraelčanov žijúcich na západnom brehu Jordánu, na Golanoch a v Jeruzaleme“. Jeho slová o „státisícoch“ možno však zároveň považovať za priznanie, že dlhoročný problém nelegálnych židovských osád na palestínskom území je skutočne veľmi citlivý a najnovšie rozhodnutie EÚ je prejavom úsilia riešiť ho.
Podľa známeho izraelského politológa Dana Margalita všetky izraelské vlády za posledných 40 rokov vedeli, že skôr či neskôr spomínanú smernicu Brusel prijme, ale dúfali, že sa tak nestane za ich vládnutia. V Izraeli krok únie nevyvolal iba kritické reakcie. Napríklad minister financií Jair Lapid (Budúcnosť) vmietol premiérovi Netanjahuovi do tváre, že bruselská smernica je jedným z mnohých krokov, ktoré izolujú Izrael. „Čas hrá proti nám a každý deň bez izraelskej účasti v mierovom dialógu spôsobuje veľké škody našim vzťahom so zahraničím,“ pripomenul Lapid. Práve s mierovým dialógom sú spojené špekulácie niektorých izraelských pozorovateľov, podľa ktorých krok Bruselu bol nešťastne načasovaný. Na Blízkom východe je totiž opäť šéf diplomacie USA John Kerry, ktorý sa zatiaľ neúspešne usiluje posadiť za rokovací stôl Izraelčanov aj Palestínčanov. Aj líderka izraelskej opozície v Knesete Šeli Jachimovičová vyjadrila poľutovanie, že „únia začala s metódami bojkotov a sankcií namiesto toho, aby podporila americké úsilie o obnovenie mierových rozhovorov“.
„Začnime dialóg čo najskôr, s cieľom dosiahnuť konečné riešenie, ale nie kvôli Európanom, Američanom či Palestínčanom, ale v záujme Izraela,“ vyzvala Jachimovičová premiéra Netanjahua. Tak skoro to však asi nebude. Izrael má svoje záujmy a tým podriadil všetko. Aj na západnom brehu Jordánu. „Nie je ničím novým, že mnohé krajiny považujú toto územie za okupované a tak aj konajú. My však máme vlastnú politiku a budeme sa ňou riadiť v súlade s našimi záujmami,“ zhrnul postoj izraelského vedenia Moše Jaalon (Likud), minister obrany. Naftali Bennett (Židovský dom), vicepremiér a minister priemyslu a obchodu, bol otvorenejší.
„Budeme reagovať pokojne. Nemali nás radi 65 rokov a nezmení sa to zajtra ráno. My to však zvládneme. Mier prinesie spolupráca s Arabmi v podnikoch a v rámci spoločných ekonomických projektov a nie nejaký koktail z Osla (dohoda z roku 1993 o vytvorení palestínskej autonómie, stiahnutí izraelskej armády z Gazy a západného brehu a uznanie práva Izraela na existenciu – pozn. aut.) Nebudeme okupantmi vo vlastnej krajine. Je načase, aby si to Európania uvedomili,“ vyhlásil Bennett.